close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

3.kapitola

29. října 2010 v 14:13 | Hinatka |  Dotyk anjela
"A ty to tu snáď poznáš?" spýtal sa jej a pozrel na ňu so zdvihnutým obočím. Ywane sa potichu zasmiala a Alex sa na neho vražedne pozrela.
"No tak prepáčte, že rozmýšľam. Čo napadlo vás?" spýtala sa a akoby čakala, že nič nepovedia. Mýlila sa.
"Mapa?" navrhla Ywane.
"Spýtať sa?" navrhol Ash. Alex sa na nich prekvapene pozrela a nafučane odpochodovala do izby. Ywane a Ash sa na nej len smiali. Pozreli sa na seba a už sa neusmievali, ale žiarili. Ywane sa však otočila a šla za Alex do izby. Asha tak nechala, ktorý sa smutne oprel o zábradlie a sklonil hlavu. Po takých 15-tich minútach šiel tiež dnu a ľahol si do postele. Všetci šli už spať, ale ani jeden nemal zavreté oči. Rozmýšľali.



Ráno sa zobudili o desiatej. Naraňajkovali sa a šli na pláž. Prezliekli sa do plaviek a pozreli na more. Bolo nádherné. Nikdy pri nijakom neboli, ale teraz sú. Po Alex a Ywane sa obzerali tunajší chalani a oni sa normálne červenali. Až na Asha, ktorý príšerne žiarlil na každého chalan, na ktorého sa Ywane pozrela. ale ona sa na nich nepozerala zo záujmom, ale len tak. Spolu išli do vody a zabávali sa ako nikdy. Poobede sa šli naraňajkovať a znova na pláž. Alex, Ash a Ywane sa šli poprechádzať po pláži a hľadali nejaké mapy, alebo niečo také. A šťastie im veru prialo. Pri ceste našli obchod s mapami a suvenírmi a tam mali podrobný nákres ostrova.
"Aha toto by mohlo byť ono." Ozval sa Ash a ukázal im jednu mapu. Hneď tam obe prišli a prezreli si ju.
"Mohla by to byť ona nie?" spýtal sa ich.
"A ako nájdeme tú jaskyňu?" spýtala sa Alex zmätene. Ash a Ywane sa na ňu pozreli pohľadom "To myslíš vážne?"
"Čo je?" spýtala sa ich a zatvárila sa nechápavo.
"Alex," začal Ash "sú tu vyznačené len 4." Povedal jej a ona sa znova pozrela na mapu. Potom sa na nich usmiala.
"No dobre," povedala a znova si prezerali mapu.
"Ale sú od seba zle vzdialené." Povedala Ywane.
"No musíme sa ku každej dostať a preskúmať to nie?" navrhol Ash.
"Ale pozri sa na ne Ash. Jedna je blízko tu, druhá o kilometer ďalej, tretia na brehu pri útesoch a posledná na konci ostrova. Ako sa k nim chceš dostať tak, aby si to vaši nevšimli, že sme celý deň preč?" spýtala sa ho Ywane a Ash sa zamyslel.
"No budeme musieť improvizovať!" povedal odhodlane a Alex s Ywane sa na neho prekvapivo pozreli.
"Aha, takže improvizácia," zopakovala Alex "Nevíde to!" povedala a išla preč.
"Ale mohlo by." Povedala s úsmevom Ywane. Ash sa na ňu tiež usmial. Mapu kúpili a cestou rozmýšľali ako by sa k nim dostali.
"No takže k tej jednej by sme sa dostali ľahko, lebo je to niekde tu. K druhej možno tiež, ale to by sme museli povedať, že ideme na túru. Ale tá tretia a štvrtá je problém." Vysvetľoval Ash.
"Myslíš tú pri útesoch a na konci ostrova?" spýtala sa Alex.
"Áno tie. Myslím, že keby sme povedali, že tam chceme ísť tak by sme tam šli s nimi , ale nepovedali by sme im dôvod. To by tiež nebolo ťažké, ale tie útesy."
"Tam by sme sa len tak ľahko nedostali a pochybujem, že by tam rodičia išli. Musíme tam ísť pešo." Ywane a Ash sa na Alex ohromene pozreli.
"To myslíš vážne? Veď je to viac ako 20 km. Tam sa len tak ľahko nedostaneme. Ani keby sme išli ráno a prišli by sme večer."
"No tak vymysli niečo." Povedala Alex a založila rukami.
"Nad tým sa nemusíme trápiť. Stačí ak sa sústredíme na tú čo je tu a na tú čo je o 10km ďalej. Ak tam ten luk nebude tak pôjdeme na koniec ostrova."
"A ak tam nie tak na útesy a všetko sme prešli preto, aby to bolo takto blízko?" povedala nahnevane Alex a zastavila sa. Ash sa zastavil tiež a pozrel na ňu.
"Prečo sa k tomu staviaš takto?" spýtal sa jej opatrne.
"No lebo. Nebudem chodiť po celom ostrove, aby to bolo na poslednej ceste."
"A čo si si myslela., že tu akože budeme robiť? Byť celý deň na pláži? Nie, prišli sme sem aby sme pomohli Ywane nie?"
"Ja to viem Ash, ale nehodlám sa drieť jak taký pes!"
"A čo potom chceš robiť?"
"Veď sa neboj, my ten luk nájdeme, ale...."
"Tak o čo ti ide? Prečo nechceš pomôcť?"
"Kto sakra povedal, že nechcem pomôcť? Chcem, ale....!"
"Nehodláš sa pri tom potiť ja to viem."
"Nie. Nehodlám....vlastne!" povedala a sklonila hlavu.
"Tak to by už stačilo!" povedala Ywane a postavila sa z vystretými rukami medzi nich.
"Ona si začala!" povedal Ash nahnevane.
"Ja som sa ti to snažila vysvetliť." Skričala na neho.
"No veľmi sa ti no nedarí!"
"Prestaň dobre? Pomýlila som sa."
"To sa ti stáva dosť často!" povedal a obaja sa otočili iným smerom na odchod. Ywane založila ruky na hrudi a čakala. Keď sa však nevracali skríkla:
"Haló!!!!" Ash aj Alex sa hneď zastavili a otočili sa.
"Ak sa mienite hádať fajn. Nájdem si ten luk sama a vy sa tu trebárs aj pozabíjajte!" povedala nahnevane a odišla preč. Ash a Alex sa na seba smutne pozreli a sklonili hlavy v hanbe k zemi. Ywane s plačom išla späť do hotela a sadla si na balkón.
"Ako som si mohla myslieť, že sa tak ľahko dostanem domov?" pomyslela si a skryla si tvár do rúk. Niekto vošiel a sadol si k nej. Bola to Joselin. Objala ju okolo ramien a tíšila.
"Si v poriadku?" spýtala sa šeptom.
"Áno, nerobte si starosti!" povedala jej Ywane s plačom.
"Tak prečo plačeš? Chýba ti domov?"
"Hej. Stratila som sa a viem, že sa už nikdy nevrátim!"
"Ale to predsa vedieť nemôžeš. Každý sa raz domov dostane."
"To je pravda, ale u mňa to neplatí. Neviete si predstaviť ako ďaleko od domova som."
"Ywane pozri sa. Aj keď sa ti to zdá ďaleko, tak nie je. Vieš ako ďaleko si od domova? Máš ho vždy pri sebe. Kamkoľvek ideš, ten domov ide s tebou!" žiarivo sa usmiala a Ywane sa na ňu pozrela.
"Ako to myslíte? Kde ho mám?" spýtala sa nechápavo. Joselin nič nepovedala, len položila svoju ruku na jej hruď kde mala srdce. Ywane hneď pochopila.
"Domov máš predsa v srdci Ywane. Keď zavrieš oči vždy ho vidíš však?" Ywane prikývla "Tak vidíš. Vždy ho berieš zo sebou."
"Asi máte pravdu!" Ywane sa usmiala a hlavu si položila na Joselino rameno. Spolu sa až do večera pozerali na more a aj na krajinu okolo seba. Keď však prišli Ash a Alex mama odišla a nechala ich samých. Ywane sa s nimi nebavila, aj keď sa jej ospravedlnili.
"Prosím Ywane prepáč nám to!" prosil ju Ash na balkóne.
"Nie. Nechcem aby ste sa kvôli mne hádali. Nájdem si luk sama a vrátim sa domov. Potom budete mať pokoj a je to." Usmiala sa a postavila sa k zábradliu.
"Tak to teda nie. My sme tu preto, aby sme ti pomohli. Nenecháme ťa, aby si na to bola sama. Ja ťa nenechám." povedal a šiel k nej ku zábradliu.
"Ale....ja nechcem aby ste sa stále hádali."
"Ale my sa hádame vždy, ale teraz tu nie sme preto, aby sme sa hádali. Sme tu kvôli tebe."
"Ash," pozrela sa na neho "nie že o vašu pomoc nestojím, som naopak veľmi rada. Ale nemyslím si, že...." nedopovedala, pretože ju Ash chytil za tvár a pristúpil k nej bližšie. Boli od seba len pár centimetrov vzdialený.
"Máš smolu. My ti pomôžeme aj keby sa neviem čo stalo. Už sme ti to raz sľúbili a ja svoje sľuby držím!" vyvalila na neho oči a otvorila ústa.
"To fakt?" pošepkala a prekvapene sa usmiala.
"Áno, mám ťa veľmi rád!" pošepkal aj on a usmial sa. Nahol sa, aby Ywane pobozkal, ale vyrušila ich Alex. Hneď sa od seba odtrhli a pozreli na ňu.
"Ideme na večeru. Poďte!" povedala s úsmevom a už šla dole. Ash a Ywane sa na seba pozreli a usmiali sa.
"Radšej poďme!" povedala Ywane.
"Tak fajn!" povedal s úsmevom Ash. Chytil ju za ruku a spolu šli na večeru. Už to bolo isté. Obaja sa zamilovali. Ywane neverila, že sa to stane, ale srdcu jednoducho nerozkážeš. Keby tam neprišla Alex boli by sa pobozkali. Pri dotyku cítila ako sa Ash cíti a cítila len radosť a šťastie. Na večeri im rodičia povedali, že majú dosť peňazí na celý mesiac, takže mali mesiac na hľadanie luku.
Prvé dva týždne rozmýšľali ako by sa k tým jaskyniam dostali. Prvú jaskyňu vybavili ľahko. K nej sa dostanú peši, druhú by vybavili tiež, ale tretiu a štvrtú nie. Na koniec ostrova by šli s rodičmi, ale na útesy sa nemajú ako dostať. A to je problém. Ak by navštívili tie tri nevedia, či to ako naschvál by to bolo v tej poslednej. Zákon schválnosti. Aj keď sem prišli kvôli luku, tak si to poriadne užili. Chodili na pláž, do všelijakých reštaurácii, kúpili si suveníry a všetko robili spolu. S Ywane a Alex sa stali najlepšie kamarátky. Hovorili si všetko. Alex naučila Ywane svojim zvykom, o ktorých Ywane nevedela. Dokonca aj s Ashom to bolo v poriadku. Boli si naozaj strašne blízky. Obaja boli zamilovaný do toho druhého, ale najavo to nejako nedávali. Užívali si kým mohli. Ale dnes bol ten deň. Nemohli už zdržiavať, takže sa ráno zbalili, rozlúčili z rodičmi a šli do jaskyne.
"Ale ako ju nájdeme?" spýtala sa Alex.
"No," povedal Ash a ukázal jej mapu. Ona ju schmatla a pozerala do nej. Ash sa zasmial a žmurkol na Ywane, ktorá sa zasmiala tiež. Blúdili lesom, ale nie a nie nájsť tú jaskyňu aj s mapou. Museli si oddýchnuť tak si sadli na jedno priestranstvo a oddychovali.
"Fú som unavená. Môžem si chvíľu pospať?" prosila Alex a oni jej len prikývli. Ako náhle položila hlavu na zem hneď zaspala a Ywane s Ashom sa na nej len smiali.
"Myslíš, že to bude v tejto jaskyni?" spýtal sa Ash šeptom.
"Neviem, ale nemusela byť!" Ash sa na ňu nechápavo pozrel.
"A prečo nie?"
"No neužili by sme si potom veľa srandy nie?" šepkala tiež a touto vetou, vyčarila Ashovi na tvári žiarivý úsmev.
"To hej, ale predsa len je to domov nie?"
"Nie si rád. Prečo nie si rád?"
"Čo? Jasné, že som, ale..."
"Ale nič. Nechaj to tak." Ukončila tému a usmiala sa na neho.
"Tak dobre." Chvíľu boli obaja ticho, ale prerušila to Ywane.
"A ty si rád, že si tu?"
"No jasné. Nič lepšie by som si nevedel predstaviť."
"Ale no, nepreháňaj."
"Myslím to vážne. Vieš ja a Alex nemáme veľa priateľov, takže no sme sami. Ale keď sme našli teba cítil som, že by sa to mohlo zmeniť."
"Aj keď na dva mesiace?"
"Budú to tie najlepšie mesiace, ktoré som kedy zažil!" pošepkal a Ywane sa usmiala. Ash natiahol ruku a chytil ňou Ywane za tvár. Nahol sa k nej a jemne obtrel svoje pery o tie jej. Potom sa na ňu pozrel a videl ako sa červená, ale aj usmieva. Už sa znova nakláňal, ale Alex sa zobudila.
"Tak čo ideme?" spýtala sa a oni nervózne prikývli. Postavili sa a išli znova nájsť jaskyňu. Trvalo im to aspoň hodinu, kým sa zastavili pred tou jaskyňou. Vošli dnu a obzreli sa. Nikdy však luk nebol.
"Myslela som si, že tu nebude. Tak fajn ideme ďalej." Povedala Alex a viedla ich do druhej jaskyne. Bolo to vzdialené 10km od nich, takže museli trochu pridať. Prišli tam za tri hodiny a to sa už zvalili na zem celý unavený.
"Už nevládzem." Hovorila Ywane.
"Ani ja." Povedala Alex.
"Tak si oddýchnime." Navrhol Ash a oni len prikývli. Spali dobrú hodinu, ale potom museli ísť znova ďalej. Prechádzali lesom, ale Ywane sa to vôbec nezdalo povedomé. Zastavila sa pri jednom jazierku.
"Počkajte, mám nápad." Povedala a vošla do jazierka.
"Dobre si to všetko prezrite!" povedala a oni prikývli. Ywane zavrela oči a pošepkala:
"Pollarixfarotas!" jazierko pod ňou sa zmenilo na mapu. Išli obrovskou rýchlosťou cez lesy, stromy a zastavili sa okolo útesov v jaskyni, na ktorej bol luk. Všetko sa potom vrátilo a ona zmučene pozrela na Alex a Asha.
"To si robíš srandu?" skričala Alex a chytala sa za hlavu.
"Nie!" povedala jej smutne.
"Útesy? To tam predtým nebolo. Akoto, že teraz áno?"
"Asi keď sme bližšie, tak ukážu viac!" povedala nevinne.
"Ale prosím ťa. S týmto na mňa nechoď!" povedala Alex. Ywane šla k nej a chytila ju za ruku.
"Nebuď nahnevaná!"
"Ja nie som...." pozrela sa na ňu, no keď videla, že ju drží za ruku pochopila.
"Tak dobre. Mali by sme sa vrátiť domov. Som unavená." Prikývli a vybrali sa domov. Ywane tam zostala stáť a pozrela sa na nebo. Zamračila sa. Potom však videla ako na ňu čaká Ash, tak sa spamätala a šla za ním. Do hotela za ich rodičmi prišli večer.
"Kde ste boli tak dlho?" spýtala sa ich Joselin pri večeri.
"Prepáčte, ale je tu toho toľko veľa." Povedala Ywane a usmiala sa.
"To vám verím, ale takto dlho už nikam nepôjdete." Povedal Harry. Chvíľu iba jedli, kým sa Ash spýtal:
"Oci čo vieš o tých útesoch čo sú neďaleko? Nešli by sme sa tam pozrieť?"
"Ani nápad." Povedala Joselin.
"A prečo nie?" zasiahla Alex.
"No lebo sme sa s mamou na ne pýtali a povedali nám, že tam sa zdržiavajú žraloky a aj to, že je to tam veľmi nebezpečné. Veľa ľudí a turistov tam zomrelo." Povedal Harry a ďalej jedol. Všetci traja sa na seba bojazlivo pozreli a preglgli. Je to beznádejné. Po večeri šla Alex s Ywane do izby, ktorá sa hneď zvalila na posteľ.
"No super a čo teraz?" sťažovala sa Alex.
"To neviem, ale nejako sa tam predsa dostaneme nie?"
"Ywane, žraloky, videla si z neba čo to je?"
"Áno, také zubaté!" povedala s úsmevom.
"Zubaté? Tak to teda nie sú len zubaté, ale aj veľmi nebezpečné! Vieš aké sú strašné?"
"A ako to vieš? Už si nejakého videla?"
"Nie, ale učila som sa o nich v škole. Sú veľké 5 a viac metrov a krv zacítia na km ďaleko. A aj keď ide o ich potravu. Veľmi sa ich bojím."
"Tak vymysli niečo."
"A čo? Pešo je to ďaleko, rodičia nepôjdu, preplávať nemôžeme..."
"To je ono." Povedala nadšene Ywane a postavila sa.
"Čo?" postavila sa aj Alex a nechápala.
"Preplávame to!"
"Ty si, ale šibnutý anjel!!!!" vyhlásila Alex.
"Ale veď si ma nenechala vysvetliť."
"Do toho!"
"Objednali by sme si loď a ňou by sme tam šli nie? To by sa nám nič nestalo a boli by sme tam za polovičný čas." Alex nič nepovedala, len sa jej vrhla do náručia a objala ju.
"To je skvelé!" povedala Alex. Ďalej rozmýšľali kde by vzali loď a rozhodli sa, že si požičajú tú v prístave. Bol to skvelý plán. Najlepší aký kedy Ywane vymyslela. Obe boli nadšené, veselé šťastné. Hlavne Ywane už boli len krok k tomu, aby sa vrátila. Bola veľmi rada, ale zmenilo sa to a to preto, pretože jej dala Alex zvláštnu otázku.
"Máš rada môjho brata?" spýtala sa jej na rovinu a Ywane v tom momente úsmev s tváre zmizol.
"Čože? No jasné, ako teba!" zatiahla to.
"Ale ja nemyslím rada, tak ako myslíš ty. Tak tú otázku položím inak. Miluješ môjho brata?" Ywane otvorila ústa a zmĺkla. V tom však okolo dverí práve prechádzal Ash a pri tejto otázke sa zastavil a chcel vedieť čo Ywane povie. Jemne otvoril dvere, aby počul lepšie.
"Či milujem tvojho brata? Prečo sa pýtaš," spýtala sa jej nervózne.
"Preto, pretože sa mi to tak zdá. Úplne inak sa k sebe správate ako na farme u nás doma. Čo sa medzi vami stalo to neviem, ale pýtam sa. Miluješ ho? Pravdu!"
"Ja...."
"No tak Ywane. Si moja naj. kamoška. Chcem to len vedieť, nič viac a potom uvidíš moju reakciu. Miluješ ho?"
"Koľko krát sa to ešte spýtaš?"
"Ywane!!!" skričala na ňu.
"Áno!!!" skričala Ywane späť bez rozmýšľanie. Keď si však uvedomila čo povedala rýchlo si zakryla ústa. Alex sa posadila vedľa nej a mlčala.
"Ja som to vedela!!!" povedala naradovane a objala ju. Reagovala tak ako by si to Ywane nikdy nepredstavovala. A aj Ash zvalil sa celý šťastný na zem. Všetko sa zmenilo. Alex vedela, že Ywane miluje Asha a on to vedel tak isto. Cítil to rovnako. Nepovedal však nič. Čakal na správny okamih. Ráno sa znova vytratili preč a namierili si to rovno k prístavu. Objednali si loď a s ňou šli k útesom. Bola to síce dlhá cesta no omnoho kratšia akoby šli pešo. O dve hodiny dorazili pri útesy a Harry mal pravdu. Naozaj tam boli žraloky. Opatrne ich obišli a zakotvili na brehu. Loď uviazali a išli do jaskyne. Naozaj to bola tá, ktorú videli v tom jazierku. Prešli do jaskyne a šli do nej. Poobzerali sa okolo seba a hľadali luk. Prišli až na samý koniec jaskyne, keď ho zbadali. Luk na kameni. Hneď sa zastavili no Ywane neváhala a bežala k nemu. Vzala ho do rúk a prezrela si ho.
"Je to on!" povedala nadšene a skontrolovala či je v poriadku. Bol to normálny veľký luk, ale predsa len iný. Bol celý zo zlata, mal strieborné obrysy a aj diamanty. Bol nádherný. Práve pre anjela. Vyšli z jaskyne a tam sa na ňu Alex a Ash pozreli.
"Kedy sa vystrelíš domov?" spýtala sa Alex.
"To je pravda, určite sa o teba boja!" pridal sa Ash. Ywane však reagovala inak. Iný anjel na jej mieste by sa hneď vystrelila, no ona si luk dala na chrbát a usmiala sa na nich.
"Mám predsa ešte mesiac!" povedala a Alex ju hneď objala. Potom sa otočila a šla k lodi. Ash a Ywane tam ostali.
"Naozaj chceš počkať?" povedal a pomaly sa k sebe začali približovať.
"No jasné. Neodhodím ten mesiac."
"Tak to som rád!" povedal a už stáli blízko pri sebe.
"Aj ja!" usmiala sa a to už Ash nevydržal. Chytil ju okolo pása, nahol sa a pobozkal. Ywane si ruky omotala okolo jeho krku a bozky mu opätovala. Nikdy v živote sa ešte s nikým nebozkávala. Vedela, že Ash je jej pravá láska. Aj keď len na mesiac. Ashovi jej srdce už patrí. Po chvíli sa od nej odtrhol.
"Milujem ťa Ywane!" pošepkal.
"Aj ja teba!" pošepkala späť.
"Ja viem!" povedal a uškrnul sa. Ywane pochopila. Ash ju znova pobozkal a potom už šli na loď. Pri ceste sa Alex a Ywane opaľovali a Ash riadil.
"Teraz ma napadlo, Ywane ako si sa stala anjelom?!"
"No pred tisíc rokmi som bola normálny človek tu na Zemi, ale nemala som taký šťastný život. Mala som zlých rodičov, ktorý mi len ubližovala. Vždy som len každému aj im pomáhala, ale aj tak mi robili zle. Raz ma poslali predávať kozu na trh a to v tej najväčšej zime. Nemala som už toľko síl, tak som zomrela. Ocitla som sa však v nebi a tam mi povedali, že som veľmi trpela a toho je už koniec. Ponúkli mi, aby som pomáhala ľuďom naďalej ako anjel a ja som prikývla." Vysvetlila im.
"Aha, tak to ja anjelom nebudem." Povedala Alex.
"Ale možno hej. Cení sa aj keď pomôžeš anjelovi! Možno sa potom v nebi stretneme!" povedala im a usmiala sa.
"To by bolo skvelé." Povedal Ash a pobozkal ju.
"No hej, ale neviem či by som chcela žiť večne."
"A prečo nie?"
"Neviem." Usmiala sa a ďalej to neriešili. Poobede prišli domov a to išli rovno na pláž. Po koniec dovolenky boli len spolu a to doslova. Ywane a Ash tajili pred jeho rodičmi, že sa ľúbia, ale pred sebou nie. Na každom kroku boli len spolu a bozkávali sa. Pre Ywane to bolo to najlepšie čo ju kedy stretlo. Mesiac skončil a oni sa vrátili domov. Tam sa to vôbec nezmenilo. Znova pracovali na farme, ale z väčšou radosťou ako predtým. Dni bežali ako z vody a Ywane už mala ísť domov. Sedela s Ashom v objatí na lúke, kde ju našli.
"Ash, mala by som sa už vrátiť domov!"
"Už? Ale ešte tu byť môžeš."
"Ja viem, ale deň čo deň som slabšia a musím mať silu aj na cestu. Bolo mi s vami veľmi dobre, teba milujem, Alex je moja naj. kamoška, ale musím sa už vrátiť." Povedala a pozrela sa na neho.
"A keď ťa nepustím, tak zomrieš. Chápem, ale keď ja ťa nechcem stratiť." Pošepkal a chytil ju za tvár.
"Ani ma nestratíš. Budem ťa z hora pozorovať a no..."
"To nie je bohviečo."
"Ash vedel si, že sa to skončí. Kebyže tu môžem ostať ostala by som, ale nemôžem. Pochop ma prosím ťa. Si pre mňa všetko. Ľúbim ťa!" povedala a pobozkala ho.
"Aj ja teba. Je pravda, že som vedel, ale aj tak. Mám ťa príliš rád, aby som ťa nechal ísť. Pravú lásku vidieť odchádzať nikdy nikto nechce!" povedal jej smutne.
"Ash, prosím nerob mi to ťažšie. Nehovorím, že tu ostať nemôžem, ale dobre vieš že už nevládzem. Ledva pracujem na farme, ledva chodím, stále len oddychujem. Bojím sa, že keď sa budem mať vrátiť nebudem mať dosť síl."
"Ty máš silu aj za nás dvoch. Si pre mňa veľmi dôležitá!" chytil ju a objal. Ywane sa mu na ramene rozplakala a pritiahla si ho k sebe ešte bližšie. Nakoniec ho, ale presvedčila že ju musí nechať ísť. Dohodli sa, že ju večer odprevadia na kopec a stade pôjde domov.
"Ale budeš na nás dávať pozor však?" plakala večer Alex keď objímala Ywane na rozlúčku.
"Budem, sľubujem." Povedala jej a plakala tiež.
"Ďakujem ti za všetko čo sme spolu prežili. Mám ťa veľmi rada a navždy ostaneš mojou najlepšou kamarátkou!" plakali obe ešte viac, ale to nebolo nič čo zažíval Ash. Silno Ywane objímal.
"Milujem ťa!" jej šepkal do ucha stále dokola.
"Aj ja teba!" povedala a pozrela sa na neho. Chytila ho za tvár a pobozkala ho. Bol to však úplne iný bozk. V tomto bozku obaja vyjadrovali ako sa veľmi ľúbia a ako sa neradi lúčia. Pre všetkých troch to bol ten najhorší okamih z celých dvoch mesiacov. Nevedeli ako to s nimi bude ďalej. Či na seba zabudnú alebo či sa ešte stretnú. To ani jeden z nich nevedel. Ale to čo sa stalo potom by nečakal ani jeden z nich.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama