2.kapitolka

17. října 2010 v 18:48 | Hinatka |  Dvojitý život
Zamilovala som sa.... do krasnej pesnicky :D:D:D:D:DD... ola sa Monika Bagarova- Muj andel.. krasna pesnicka... :)... no ale to nic... mam tu druhu kapitolu dvojiteho zivota prajem dobre citanie :)

2.kapitola-Skúšky

O tri hodiny
A je to tu. V týchto hodinách sa to začne. Deviataci budú mať skúšky, ktoré nie sú veľmi ľahké. Niektorý si hovoria načo skúšky, na strednú sa dá dostať aj tak. Ale je to preto, aby sa vôbec učili. Mary aj Ashley sa učia, aj keď to Ashley berie viac ako Mary. Ona sa totiž doma vôbec neučila a takto to dopadne. Síce sa aj ostatný učili, skúšky sú vždy iné ako sa učíme. Napríklad: naučím sa naspamäť jednu poučku o zámenách a nič viac a potom po mne budú chcieť len vymenovať zámená. To je hrôza.
"Tak ideme," ohlásila triedna učiteľka deviatakom na Maryinej škole. Spolu sa presunuli do jedálne a tam im zdelili pokyny ako bude prvá časť testu prebiehať. Na tento test mali 90 minút a bol zo zemepisu a slovenského jazyka. Po 90 minútach sa test skončil a všetci odovzdali svoje testy. Chytali sa za hlavy, rozprávali sa ako to dopadlo a iné.
"No čo škrata, vedela si?" prihovorila sa Mary Kate so smiechom. Mary sa na ňu pozrela a znova sa pozrela pred seba.
"Neviem ako také poleno ako ty zvládne streľbu alebo tyč!" vyškierala sa ďalej a tie čo boli s ňou sa zasmiali. Mary sa usmiala a postavila sa pred ňu.
"Ja som zas zvedavá ako to zvládneš ty. Tie tvoje umelé nechty asi nebudeš pri hode kriketkou potrebovať. Byť tebou starám sa skôr o to!" usmiala sa na ňu a odpochodovala preč. Kate sa pozrela na ostatné a hlasno sa zasmiali. Mary si sadla na inú stoličku a hlboko si vzdychla. O 10 minút prišli učitelia a zavládlo ticho.
"Takže, prvú časť testu máte za sebou a ja dúfam, že to dobre dopadne. Teraz sa však bude konať druhá časť testu, ale bohužiaľ nemôžete ísť všetci. Takže vás rozdelíme na dve a dve triedy. Dve triedy ostanú tu a budú písať poslednú časť testu a tie zostávajúce dve pôjdu s učiteľmi von na ihrisko. Iní sa pýtali prečo sme pre tento rok vymysleli test ako telesnú. Dôvod je taký, že nie všetci prejdú testami a v tomto prípade je to určité. Tak som sa rozhodol, že aspoň v telesnej možno budete mať talent. No ja vám želám do ďalšieho testu veľa šťastia a dve triedy, ktoré pôjdu von je 9.A a 9.C!!" vyhlásil riaditeľ školy a nastal mohutný pohyb. 9.A a 9.C vyšli z jedálne na ihrisko a učitelia s nimi. Mary z jej triedou ostali v jedálni a to hneď dostali posledný test, ktorý bol zameraný hlavne na matematiku a asi dve cvičenia boli z angličtiny. Hneď začali písať, rysovať a počítať. Jedno cvičenie bolo ťažšie ako to druhé a posledná úloha bola najťažšia. Mary sa však tým netrápila. Plynule s časom písala úlohu za úlohou a nestarala sa o to, že skoro celá jedáleň si radila. Jej sa našťastie nikto nepýtal na odpovede, tak sa mohla venovať len svojmu testu.
O 90 minút sa skončil aj tento test a odovzdali sa papiere. Z vonka prišli decká z utrápeným výrazom.
"To bolo strašné!!"
"Na tej tyči sa nedalo robiť!!"
"Skoro som zasiahla učiteľa šípom!"
"Zasiahla som kriketkou Eda!!"
"Bežali sme aspoň 20 minút v kuse okolo celého ihriska!" sťažovali sa spolužiaci hneď ako prišli do jedálne. Hovorili aké museli robiť cviky, a že si vôbec necítia nohy. O desať minút sa triedy vystriedali. Išla 9.B a 9.D. jazyková a športová. Športová to má dobré, lebo po celý školský rok majú len telesnú a skoro nikdy sa neučia. Tak sa šli do šatní prezliecť a vyrazili na ihrisko, ktoré bolo veľké ako asi polovica štadióna. Stretli sa na kraji, kde ich čakali učitelia. Rozdelili sa na dievčatá a chalanov a každých mali iní učitelia. Mary, Kate a ostatné baby šli na dráhu kde sa zoradili.
"Takže začína sa pre vás posledná časť testu, takže vám držíme palce!" začala jedna učiteľka a druhá sa ujala akoby vedenia.
"V tomto teste budete mať 90 minút na zvládnutie: hod kriketkou, streľba z luku a zbrane, cviky na tyči a nakoniec 20 minútový beh. Kriketkou budete hádzať 3-krát a s toho aspoň 2 musia byť nad 30 m, beh aspoň 20 kolečiek, cviky na tyči. Baby nebojte sa, nič také hrozné od vás nechceme, len to čo ste robili na tyči každý rok. My vám s jednou žiačkou predvedieme cviky, ktoré po nej zopakujete a nič viac. My vás oznámkujeme a bude. Ale musí to byť presne tak ako to predvedie ona, na to si dávajte pozor. A nakoniec streľba. Budete mať 3-krát luk a šípy a 3-krát zas streľbu zo zbrane. Nebojte sa, náboje sú slepé!!" zasmiali sa. Zdalo sa to na pohľad celkom ľahké, ale nebolo to tak. Ako náhle učiteľky dohovorili išli cvičiť. Rozdelili ich na štyri skupiny, aby ich nebolo veľa. Prvá išla na tyč, druhá šla behať s chalanmi, tretia hádzala kriketkou a štvrtá strieľala. Mary bola v druhej skupine, takže šla behať. Niektorý by povedali, že na 20 minútový beh by mali ísť pomaly, aby tie kolá aj prebehli, no Mary šla rýchlim behom a nezastavovala sa. Chalani, učitelia a dokonca aj iné decká sa na ňu nechápavo pozerali.
"Ako to, že vie stále behať?" pýtali sa medzi sebou dievčatá, ktoré už po dvoch kolách nevládali a to mali pred sebou ešte 15 minút. Mary si to však nevšímala a ako blesk bežala ďalej. Kto by to bol do nej povedal, ja určite nie. Po 20 minútach sa všetky zastavili a namáhavo dýchali. Mary ešte poskakovala na mieste. Učiteľky sa medzi sebou o tom čo videli rozprávali a krútili hlavami. Teraz bolo na rade hod kriketkou. Postavili sa do radu a podávali im loptičky.
"Každý hodí 2-krát!" vysvetľovala učiteľka a už sa začali hádzať loptičky. Lietali kade tade, niektorý chalani dokonca pukali od smiechu keď videli ako im to nejde. Smiali sa dokonca aj učiteľky keď pozorovali ako im to zle ide. Na rade bola Mary. Stála tam na konci ihriska, ktorý bol do dĺžky dosť dlhý a pozerala sa pred seba. Keď dostala pokyn, že môže hádzať, rozbehla sa a hodila loptičku pred seba. V tom sa to stalo. Učitelia, dievčatá, chlapci a iní sa nemo pozerali na loptičku, ktorá letela vzduchom, až preletela celé ihrisko. Dopadla až za plot a ešte ďalej. Všetci znehybneli a pozreli sa na Mary. Nemali slov, nikto nemal. Po 15 minútach našli tú loptičku a Mary hádzala znova. A znova tak ďaleko, možno ďalej. Učiteľka sa pozerala na iné hody žiakov a ani jeden nehodil tak veľa ako ona. Hodila viac ako 100 metrov a maximum bolo 5O. Mary sa len usmiala a prechádzala popri udivených spolužiakov, ktorý na ňu len civeli a nechápali. Na rade boli cviky na tyči. Pred tyč sa postavilo dievča o rok mladšie od nich a vyliezlo na tyč. Dvakrát ukázala cvik a baby to po nej mali zopakovať. Úplne rovnako. Čiže držanie tela, chodidlá, ruky, jednoducho všetko. Prvé cviky boli ľahké a ako tak to zvládli, no ďalšie boli ťažké. Robila tam premety vo vzduchu a nie každej sa to podarilo. Úplne najťažší cvik bol ten posledný. Vyliezla na tyč, zavesila sa dole hlavou, urobila kotrmelec. Potom z neho zliezla, chytila sa ho znova a začala sa na ňom kolísať. Držala sa tyče a vo vzduchu sa okolo nej točila. Všetky baby, sa na ňu s otvorenými ústami pozerali ako vo vzduchu mení ruky a smer. Zdalo sa to nemožné, ale to malé dievča to dokázalo. Prvé cviky spravili ako tak, ale to krútenie na tyči nezvládla ani jedna. Ani jedna totiž nemala odvahu sa na nej krútiť. Až na jednu. Bola na rade Mary. Prvý cvik spravila ľahko a bolo na rade krútenie. Zakolísala sa a už robila to isté čo to dievča. Krútila sa okolo tyče a robila to čo ona. Dokonca spravila niečo čo nikto iný. Na vrchu tyče sa zastavila a zostala tam stáť len s pomocou rúk. Potom jednu ruku pustila a držala sa dole hlavou len s jednou rukou. Usmiala sa a pomaličky zliezla z tyče dole. Učiteľka sa na ňu pozerala s otvorenými ústami a tak aj ostatný. Posledná úloha bola streľba, kde sa každý poriadne zasmial. Dokonca ani chalani nevedeli trafiť stred kruhu. Bola to posledná úloha, tak sa všetci na ostatných pozerali. Baby si vzali do rúk luk a šípy a snažili sa trafiť stred. Nijakej sa to však nepodarilo. Mary si vzala luk a postavila sa vedľa učiteľa. Terč bol od nej vzdialený 30 metrov. Napla luk a vystrelila. Šíp zasiahol úplný stred. A to sa stalo 3-krát. Chalani aj baby sa postavili okolo nej a pozerali sa na učiteľa, ktorý vyzeral na to, že vybuchne.
"No vyzerá to tak, že ti luk a šípy nerobia problém!" povedal trochu drsne.
"To nerobia," odpovedala mu.
"Uvidíme či si dobrá aj v streľbe!" uškrnul sa a podal jej zbraň. Nabila a vystrelila, zasiahla znova stred.
"Óóóó..." ozvalo sa zo strán. Učiteľ bol už zelený od zlosti.
"Tak fajn," povedal naštvane a obrátil sa. Pred sebou mal zástup desiatich pohybujúcich sa terčov. Vzal zbraň a začal do nich strieľať. Zasiahol 8. V tomto prípade bolo jasné, že toto Mary nezvládne.
"Teraz ty!" povedal a podal jej zbraň. Mary si ju vzala a pozrela sa na učiteľa.
"A čo keď trafím viac ako vy?" spýtala sa a na to sa všetci zasmiali.
"Nie je nijaká možnosť, aby si trafila všetky a k tomu do stredu terča. Taká šanca tu nie je!"
"Vy ste trafili 8 a 6 do stredu, čo keď ja 10 a všetky do stredu!" povedala a učiteľa tým zarazila.
"Tak sa stavme. Ak trafíš všetkých 10 a do stredu uznám, že si naozaj dobrá. Priam skvelá, ale ak nie sama sa strápniš pred školou!" povedal. Všetky decká z ihriska aj z učiteľmi sa postavili okolo nich a pozerali sa na tento súboj.
"Platí!" povedala Mary a s učiteľom si podali ruky. Nabila zbraň a namierila ňou na terče. Učiteľ a ostatný stojaci za názorom, že to nedokáže sa len uškŕňali. A ide sa na to! Mary vystrelila 1-krát a zasiahla prvý terč do stredu. Nabila a znova vystrelila, až zasiahla všetkých 10 terčov a všetky do stredu. Odistila zbraň a s úšklebom ju podala učiteľovi. Ten sa s otvorenými ústami a nemo pozeral na terče a aj na Mary. Nikto nemal slov.
"Tak čo! Som skvelá?" povedala a usmiala sa. Učiteľ aj s ostatnými sa na ňu nechápavo pozerali. Otočila sa a kráčala späť do školy. Za ňou prišli aj ostatný a to ako dobre zvládla telocvik povedali každému v škole. Nikto nechápal ako je možné, že práve ona to tak dobre zvládla. Nikto nebol toho názoru, že by to dokázala práve Mary Cross.
Keď to učitelia povedali ostatným a riaditeľovi, neverili im. Ale keď videli jej výsledok, zostali ohromený. Bez ďalších slov ukončili skúšky.
"Takže vaše skúšky sú u konca a ja vám musím poďakovať za takú dobrú spoluprácu. Vaše testy ohodnotíme ešte dnes a následne pošleme k vám domov. Zajtra ráno sa vaše testy aj zverejnia, takže dúfajte, že to dopadne dobre. Ukázali ste aký ste skúsený v teste a aj aký v telocviku. Budem poctený aby som vám také dobré testy ohodnotil a dúfam, že to budú samé jednotky a samé dobré percentá. Prajem vám veľa šťastia!!" povedal a všetci zničení a bezvládni opustili jedáleň a šli domov. Učitelia si sadli za jeden stôl a začali opravovať skúšky. Bola o dosť ťažká a dlhá práca. Všetci sa však zastavili na jednej osobe.
"Mary Cross," povedala nahlas pani učiteľka Robertsonová.
"Áno to dievča bolo veľmi dobré," odpovedal iný učiteľ.
"Ale vy ste ju nevideli vonku. Čo tam robila to sme nijaká nečakala." Povedala.
"Povedzte nám to," povedal riaditeľ.
"No keď bežali 20 minút tak ona rýchlim behom a vôbec sa nezastavovala, ani sa nezadýchala. Keď hádzala kriketkou tak prehodila 2-krát celé ihrisko, to je aspoň 100 metrov," začala pani Basicová.
"Na tyči robila všetko čo Angela a spravila dokonca aj niečo čo neukázala a to tak, že zastala na vrchu tyče dole hlavou a držala sa jednou rukou. Akoby to robila každý deň," pokračovala pani Sillová.
"A to ani nehovoriac o tom čo spravila na streľbe," povedal pán Smake.
"Čo sa tam stalo?" spýtal sa riaditeľ.
"No ona strelila šípom do stredu terča a tým nahnevala tuto telocvikára. Dali si súťaž, že on trafil 8 terčov z desiatich zbraňou a to sa hýbali. A ona trafila všetkých desať a to do terčov priamo. Nikto iný to nedokázal," povedal pán Smake.
"Ale, hovoríte to akoby bola šampiónkou, ale nie je. Je to iba decko, ktoré malo šťastie," zahováral telocvikár.
"Decko, ktoré bolo lepšie ako vy," zasmiala sa pani Robertsonová.
"To je pravda a všimla som si, že keď odchádzala bola iná ako ostatný. Vôbec nebola zadychčaná a nejavila žiadne známky únavy," povedala pani Altová.
"To som si všimol aj ja. Na tom dievčati bude niečo zvláštne!" povedal pán Franciv.
"Prečo si to myslíte?" spýtala sa pani Altová.
"Keď som si prezeral jej školský dotazník, nikde nebolo napísané, že by chodila na nejaké športy ani nič podobné."
"Vyzerá to tak, že o nej nevieme všetko," povedal riaditeľ a ďalej opravovali testy.
"No páni," skríkla pani Sillová po oprave Mariných testov.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Aiko Aiko | Web | 17. října 2010 v 20:05 | Reagovat

Ty si sestra Ronnie, však? :)

2 Aiko Aiko | Web | 17. října 2010 v 20:11 | Reagovat

:D len tak na ozrejmenie situácie :D písali sme si spolu asi dve vety cez ICQ Ronnie :D

3 Yuuki no Asazuki Yuuki no Asazuki | Web | 18. října 2010 v 7:39 | Reagovat

ohayo (: u me na blogu je trideni SBček :)

4 MAsíí MAsíí | Web | 18. října 2010 v 14:03 | Reagovat

krásnej dess. a krásná povídka.. a jak pak sisi užila víkend?..

5 Katsumi Kentaro Kayo Schiffer Katsumi Kentaro Kayo Schiffer | E-mail | Web | 18. října 2010 v 17:07 | Reagovat

hmm.. mno mě tak dej nějakého anime klučíka .. XD netuším o co si mám pořád říkat .. xDD

6 Luella-chan Luella-chan | Web | 18. října 2010 v 19:16 | Reagovat

máš u mě diplom za spřátelení (omlouvám se že tak pozdě)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama