2.kapitola

17. října 2010 v 18:03 | Hinatka |  Dotyk anjela
Ahojte... takze mame tu znova koniec vykendu a ide sa do skoly... :) ja osobne do kosly nejdem, ale isla by som.. :/ no co nemozem byt chora vecne :).. ale nic ako ste stravili vikend? my sme mali teraz jarmook takze nikto nehovoril o nicom inom :).., niektory dopadli skvele iny ani ne.. sak to poznate :) ja som na nom sice nebola aleb to ma velmi nehneva... hnewa ma vsak to ze uz druhy tyzden som nebola s mojou nja. kamoskou.. uz ma to nebavi.. mozem ju vydat len cez vikendy a ja si ochoriem.... skveleee... nabuduci vikend s nou vsak uz budem hehe :) dfm :)... no nic ja vam tu prinasam 2 kapitolu mojej poviedky Dotyk anjela... dfm ze sa vam bude pacit :) a na konci by som vas poprosila aj o komenty... dakujeeem :)

Alex a Ywane vstali skoro ráno, aby sa pripravili na presviedčanie. Alex požičala Ywane nejaké svoje šaty, aby nemusela chodiť stále v tých bielych. Všetky šaty, ktoré si skúšala jej neuveriteľne svedčili. A dosvedčil to aj výraz Asha, keď sa mu išla ukázať. Nemohol z nej spustiť oči a červenal sa tak ako nikdy. A dokonca aj Ywane.
"Mami, ocko mohli by sme s vami hovoriť?" spýtala sa opatrne Alex v kuchyni.
"Jasné stalo sa niečo?" spýtal sa otec a ďalej jedol raňajky.
"No," povedala a ukázala aby vošli aj Ywane a Ash. Keď vošla Ywane mama a otec na ňu vyvalili oči a usmiali sa "myslela som, že by sme šli na dovolenku." Ako náhle to povedala otec vypľul chlieb z úst a mama sa skoro pošmykla na dlážke. Ash, Alex a Ywane sa na nich trochu váhavo pozreli.
"Ako to myslíš?" zopakoval otec a pozrel sa na nich.
"Dlho sme na nijakej neboli. Tak ma napadlo...." hovorila Alex opatrne, ale otec ju prerušil.
"Alex, to nemyslíš vážne! Teraz a dovolenka? Nezdá sa ti, že máme dosť starostí?"
"Ale ocko, veď len jedna dovolenka a to len na pár dní. Nič viac!" skúsil to Ash.
"Nie, rozhodne nie. A to je moje posledné slovo." Povedal a ďalej jedol raňajky. Vedeli, že otcove rozhodnutie nezmenia. Tak sa len smutne naraňajkovali. Najsmutnejšia však bola Ywane. Verila tomu, že sa naozaj dostane domov a ako naschvál sa tak nestalo. Deň, ktorý začal tak krásne sa veľmi zmenil. Po raňajkách robili znova práce na dvore. Kŕmili sliepky, kozy, ovce. Síce je Ywane anjel, vie to na farme dobre. Za celé tie roky pozorovanie ľudí z neba, v tom má už prax. Vie toho viac ako človek samotný. Je aj veľmi starostlivá. Dokázala to aj na Alexinom otcovi. Pošmykol sa a spadol. Ywane neváhala a hneď mu prišla pomôcť.
"Ste v poriadku?" spýtala sa a natiahla ruku.
"Áno, ďakujem Ywane." Povedal a chytil ju za ruku. Ako náhle sa jej dotkol cítila jeho pocity.
"Ste smutný?" spýtala sa ho a oni si vzdychol.
"Áno Ywane. Nie je ľahké viesť farmu a dve dospievajúce deti!"
"Viem ako sa cítite, ale smutný byť za to nemusíte nie?"
"Ja viem!"
"Veľmi som vám to neuľahčila, keď som sem prišla však?" sklonila Ywane hlavu k zemi.
"Ale nie Ywane, to je v poriadku. Alex aj Ash by si už zaslúžili spoznať niekoho nového!" usmial sa.
"Nemajú veľa priateľov?"
"Veru nie. A je to naša vina. Žiť na farme má aj svoje zlé stránke. Veľakrát sa do dediny nedostaneme, takže je nefér, aby si našli kamarátov, ktorých by videli raz do mesiaca."
"Takže to nemajú ľahké! A vy?"
"Ale my sme v poriadku. Len niekedy."
"Tak prečo nechcete vypnúť? Ísť na dovolenku?"
"Nieže nechcem, ale problém sú peniaze."
"Finančné problémy?"
"Ale kdeže. Ale toľko peňazí by sme mohli použiť na niečo iné, na farme!"
"A kde? Tu je všetko perfektné!"
"Naozaj? Tak to ti ďakujem. A nevieš kam to Alex chcela ísť?"
"Hovorila niečo o ostrove. Myslím, že Kalogatia!"
"Kalogatia? Tak to si dobre nevybrala!"
"Prečo? Zlý ostrov?"
"Ale kde, to nie, ale taký chudobný. Myslel som si, že chce ísť na Malorku alebo Kubu!"
"To by ste veľa neminuli."
"Áno viem, ale vyzerá to tak, že chceš ísť aj ty."
"Pane na mne nezáleží. Čo chcem ja to je to posledné čo by ste chceli počuť. Alex aj Asha som si za tieto dva dni obľúbila, tak som si myslela, že by sa im dovolenka hodila. A aj vám. Vyzeráte vyčerpane. Ste v poriadku?"
"Áno som. Myslíš, že by bolo dobré ich tam vziať?"
"Na mojom názore nezáleží, ale na vašom!" povedala mu a odišla. Išla do stajne pomôcť Alex. Mala pravdu. Veľmi si ju obľúbila. Cítila v nej len radosť a šťastie. Vedela aj, že jej absolútne môže veriť. Porozprávala jej všetko o anjeloch a aj o nebi. Alex sa nevedela na čo skôr pýtať. Tak ju to zaujímalo. Stali sa z nich za tie dva dni dobré kamarátky. Aj s Ashom, ale on znamenal pre Ywane niečo viac. Vždy keď sa na neho pozrela cítila ako jej srdce bije ako splašené. Nemohla si pomôcť. Bol taký nádherný, milý. Nikdy z neho nespustila oči a ani on z nej. Cítil to rovnako. Tajne sa vždy na ňu pozeral.
Na druhý deň sa ich rodičia vybrali nečakane do dediny, niečo vybaviť a decká zostali doma samé.
"A to tam máte aj super anjelov nie?" spýtala sa znova Alex Ywane, ktorá sa len zasmiala.
"To máme, ale dosť o anjeloch. Povedzte mi vy o sebe niečo?!"
"Máme sa radi!" povedala Alex a objala Asha, ktorý sa zasmial.
"To mi je jasné!" usmiala sa aj Ywane.
"Čo je to za náhrdelník?" spýtala sa Alex a ukázala na Ywanin krk. Mala na ňom krásny náhrdelník v tvare kruhu a v strede bolo vyryté srdce. Ywane si ho dala dole a otvorila ho. Vo vnútri bola napísaná básnička:
"Nikdy neplač za láskou, ktorá sa ti stratí, pretože ak to bola pravá lásky, tá sa ti vždy vráti!"
"To je pekné," povedala Alex a usmiala sa.
"To máš skade?" spýtal sa Ash.
"Našla, som to pred 80 rokmi." Usmiala sa.
"A funguje to? Tá báseň?" spýtala sa Alex zvedavo a Ash sklonil hlavu.
"To neviem, u mňa to ešte nebolo. Pre anjela je to zložité!" povedala a Ash zbystrel zrak.
"Ako to?" nechápala Alex.
"Máme na starosť dôležitejšie veci. 6 mld. ľudí je veľký oriešok nie?"
"A chcela by si? Myslím lásku!"
"No," povedala a pozrela sa na Asha, ktorého to zaujímalo tiež "jasné, ale u mňa nemožné!" usmiala sa a sklonila hlavu. V tom sme však započuli ako prichádza auto. Alex sa tam hneď rozbehla sa privítať s rodičmi a Ywane a Ash ostali sami.
"A čo urobíš keď nájdeš luk?" spýtal sa jej, aby reč nestála.
"Pôjdem domov." Usmiala sa.
"Takže mám 2 mesiace na to, aby som si ťa užil?" povedal a žiarivo sa usmial. Ywane sa strašne začervenala.
"Také niečo!" povedala a odbáčala celá červená pohľadom.
"Bola by si rada?" spýtal sa opatrne a ona sa na neho hneď pozrela.
"No, zachránili ste mi predsa život nie? Za tieto dva dni som si vás veľmi obľúbila." Povedala a usmiala sa.
"Aj mňa?"
"No jasné!"
"Tak to som rád. Nato, že už anjel nie si to nejako dobre zvládaš!"
"To sa ti iba zdá. Musím sa vrátiť. Ak nie zomriem." Povedala a sklonila hlavu k zemi. Ash si sadol k nej a rukou jej tvár zdvihol.
"Nie, ty nezomrieš." Pošepkal a usmial sa. Neverila tomu. V nebi zažívala len hrubé zaobchádzanie.
"Vždy nám hovorili, že ľudia na Zemi sú krutí!" pošepkala tiež a Ash z jej tváre ruku preč nedal.
"Tak sa mýlia. Nesúď niekoho keď ho nepoznáš!"
"A teba som už spoznala."
"Ešte o mne všetko nevieš." Zasmial sa Ash a Ywane tiež. Bol to nádherný pohľad. Keď Ash pohladil Ywane po líci cítila jeho pocity a v tomto prípade sa rovnali tej jej. Šťastie. Je na Zemi len 2 dni a dobre si rozumie aj s Alex, aj s Ashom. Ale vie, že musí brzdiť. Odvrátila hlavu a pozrela sa na vchod. Ash zostal prekvapený, ale sám dobre vedel, že je priskoro a vedel aj to, že keby sa to nej zaľúbil nevydržalo by im to viac ako 2 mesiace. A čo je najhoršie, ani jeden nevedel čo si ten druhý myslí. V tom sa tam zjavila Alex a hneď skričala.
"Ideme!!!" Ash a Ywane sa prekvapene pozreli na seba a vstali.
"Kam?" spýtal sa Ash.
"Na Kalogatiu!!" povedala nadšene a Ash sa jej vrhol do náručia. Ywane stála ako obarená. Naozaj idú na Kalogatiu. Nevedela však či ide aj ona.
"Poďte. Máme ísť do obývačky!" povedala a obaja ma vzali za ruku, lebo som sa nehýbala. Tam stáli šťastný otec ( Harry) a mama (Joselin). Keď nás uvideli hneď k nám prišli a bez slova. Išli od Alex. Podali jej letenku a keď ju dostala do rúk nadšene zhíkla a objala mamu. Potom dali aj Ashovi, ktorý sa potešil tiež. Ywane stála vo dverách a nechcela im kaziť túto chvíľu. Harry však podišiel k nej a podal jej letenku tiež. Prekvapene na ňu pozerala a aj na neho.
"Ja idem tiež?" spýtala sa ohromene.
"Samozrejme, nie sme predsa takí krutí aby sme ťa tu nechali." Povedal s úsmevom.
"To nie. Ja tu rada počkám, nemusíte si robiť starosti!" odmietala a vracala mu letenku. Zasiahla však Alex.
"Tak to teda nie, ty ideš. Konečne mám kamošku a ty si myslíš, že ju tu nechám? Haha to nie. Vezmi si tú letenku a ide sa na ostrov Kalogatia." Zasmiala sa a vrhla sa jej do náručia. Ywane stála prekvapená, ale aj dojatá. Síce chcela ísť nevedela, že ju vezmú. Oni ju naozaj zoberú zo sebou na ostrov. Pripadala si ako člen rodiny.
"Ďakujem!" poďakovala sa Harrymu a Joselin, ktorý ju s nadšenia objali. Ywane z nich cítila šťastie, ale na to dotyk nepotrebovala. Podľa toho ako sa tvárili by to zistil každý.
"Letíme zajtra ráno, takže sa zbaľte a ide sa!" povedala nadšene Joselin a spolu s Harrym sa šli zbaliť. Alex hneď vyštartovala do izby po kufre a Ywane zostala v izbe sama s Ashom.
"Vidíš to? Si ako člen rodiny!" povedal a pristúpil k nej, a ona sa na neho otočila.
"Vážne? Ty ma tak berieš?" spýtala sa ohromene.
"No jasné. Sestru mám veľmi rád a aj teba!" pošepkal a jej zažiarili oči. Vrhla sa mu do náručia a silno ho objímala. On si ju pritisol tiež k sebe.
"Aj ja ťa mám rada!" pošepkala mu do ucha a stále objímala. Alex sa na nich spoza dverí pozerala a nemala slov. Vedela, že sa Ywane Ashovi páči, ale nevedela, že je to aj naopak. Nechala ich radšej tak a šla do svojej izby. Tam si na svoju posteľ položila kufor a otvorila skriňu. Keďže požičiavala veci aj Ywane, musela brať dvojnásobok toho čo si chcela zobrať sama. Vzala si všetko spodné prádlo a dala ho do kufra. Keďže idú na ostrov bude tam veľmi teplo, takže len letné veci. Vzala si krátke tričká, na ramienka tričká, kraťasy, ponožky, botasky, plavky, kozmetiku, šperky. Mala toho toľko veľa, že nevedela zavrieť ani kufor. Skákala po ňom, ale bol príliš plný. Vošla Ywane a to práve vtedy, keď Alex pod návalom rýchleho skoku na kufor, padla na zem.
"Si v poriadku?" spýtala sa jej a pomohla jej vstať " Čo to tu stváraš?" spýtala sa pobavene.
"Balím veci!" usmiala sa.
"Toľko veľa? Nepreháňaš to?" spýtala sa jej, keď sa pozrela na kufor.
"No prepáč? Ideme tam na mesiac a ešte k tomu, musím zobrať veci aj tebe." Uškrnula sa.
"Aj mne? Ale...."
"Čo tam chceš chodiť v tom istom? To určite."
"To nie, ale aj tak...."
"Vieš čo neprotestuj a pomôž mi to zavrieť." Povedala Alex nadšene a tentoraz sa na kufor posadili obe.
"Tak by to šlo." Povedala Alex, keď bol kufor v tej správnej polohe.
"A ako ho zavrieme?" spýtala sa Ywane. Obe sa na seba pozreli a v tom naraz zakričali:
"Ash!!!!!!" zvrieskli s plného hrdla, až sa tak ozývalo. Keď však Ash dorazil kufor sa prevážil a obe spadli k jeho nohám.
"Čo to robíte?" spýtal sa a pomohol im vstať. Smiechom sa skoro zadusil.
"Balíme nevidíš?" povedala mu Alex otrávene.
"Vidím, ale nejako vám to nejde." Zasmial sa. To však robiť nemal. Alex aj Ywane sa na neho vrhli a zvalili ho na posteľ. Začali ho byť vankúšmi a štekliť ho. On sa len smial a vracal im to.
Večer mali všetko zbalené a pripravené na chodbe. Skoro ráno nasadli do auta a išli na letisko. Cestou Alex ukazovala Ywane jej krajinu. Cesty boli zapratané autami, takže toho veľa nepočula. Nemusela. Videla to sama. Tú krajinu, tú krásu. Z vrchu sa jej to zdalo všetko rovnaké, ale nebolo to tak. Zo Zeme videla podrobne a nikdy takú krásu nevidela. Toľko vecí, ktoré nevedela pomenovať. Obdivovala to celou cestou až na letisko. Tam prišli za hodinu. Let mal ísť o ôsmej, takže mali ešte čas. Keď však nastal čas, nasadli do lietadla a to vzlietlo. Ywane sedela pri okne, vedľa nej Ash a na kraji Alex. Ona sa zle vyspala takže ako náhle si sadla zaspala. Ywane však spať nevedela. Musela sa pozerať na svoj domov. Oblohu. Boli tak blízko pri ňom a ona sa tam nemôže vrátiť. Dotkla sa okna a zavrela oči. Predstavovala si ako letí oblakmi a robí všelijaké piruety. Ako pri sebe má priateľov a ako sa spolu smejú. Ako vzala do rúk luk a vystrelila na Zem neviditeľný šíp, ktorý zasiahol človeka. Veľmi jej chýbal jej život. Spomínala, až kým ju niekto nechytil za ruku. Obzrela sa a bol to Ash. Usmieval sa na ňu, tak sa musela aj ona. Potom si zavrela oči a hlavu si položila na jeho rameno. On si hlavu položil na tú jej a oči zavrel tiež. Stále sa však držali za ruky.
Cestovali aspoň 4 hodiny, kým dorazili na ostrov. Ywane otvorila oči a natiahla sa. Cítila však ako ju niekto drží za ruku. Uvedomila si, že sa stále drží s Ashom, ktorý bol už dávno hore a žiarivo sa na ňu usmieval. V tom sa zobudila aj Alex, tak sa Ywane rýchlo pustila a pozrela sa von oknom.
"Dlho som spala?" spýtala sa ospalo.
"Dlho!!!" povedali Ywane s Ashom naraz a usmiali sa na seba.
"Premeškala som niečo?" spýtala sa podozrievavo.
"Nie!!" povedal Ash a obaja odbáčali pohľadmi. Alex sa však oklamať nenechala. Celý čas bola totiž hore a videla čo sa medzi nimi stalo. Nechala to radšej tak a spolu s Harrym a Joselin vystúpili z lietadla. Nasadli na taxík a ten ich zaviedol do hotela. Tam sa zložili a rozdelili si izby. Keďže si objednali len dve izby, Ash bol s Ywane a Alex. Im to veľmi nevadilo. Aspoň si užijú viac srandy. Harry a Joselin si šli niečo vybaviť a oni ostali sami, aby sa mohli vybaliť. Ywane išla na balkón a obzrela sa.
"Čo sa deje?" spýtala sa jej Alex a podišla k nej.
"Nie, len ako mám ísť hľadať tú jaskyňu?" spýtala sa jej prosebne.
"MY!!!" povedala trochu naštvane.
"Tak dobre. Ako nájdeme tú jaskyňu?" zopakovala to.
"V lietadle som nad tým rozmýšľala a napadlo ma, že by sme mohli ísť mi traja na výlet a pozrieť sa po nej."
"To je dobrý nápad." Povedal Ywane a Alex sa usmiala. Prišiel aj Ash a stúpil si vedľa Ywane.
"A ty to tu snáď poznáš?" spýtal sa jej a pozrel na ňu so zdvihnutým obočím. Ywane sa potichu zasmiala a Alex sa na neho vražedne pozrela.
"No tak prepáčte, že rozmýšľam. Čo napadlo vás?" spýtala sa a akoby čakala, že nič nepovedia. Mýlila sa.
"Mapa?" navrhla Ywane.
"Spýtať sa?" navrhol Ash. Alex sa na nich prekvapene pozrela a nafučane odpochodovala do izby. Ywane a Ash sa na nej len smiali. Pozreli sa na seba a už sa neusmievali, ale žiarili. Ywane sa však otočila a šla za Alex do izby. Asha tak nechala, ktorý sa smutne oprel o zábradlie a sklonil hlavu. Po takých 15-tich minútach šiel tiež dnu a ľahol si do postele. Všetci šli už spať, ale ani jeden nemal zavreté oči. Rozmýšľali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama