Říjen 2010

Chyba

29. října 2010 v 18:47 | Hinatka
ahojte mam tu pre vas mali oznam snazim sa sem dat nowy dezz tak sa prosim nezhrozte ked uvidite ako to tu bude vyzerat :D dfm ze sa mi podari to dobre sem dat :D dakujem

3.kapitola

29. října 2010 v 14:13 | Hinatka |  Dotyk anjela
"A ty to tu snáď poznáš?" spýtal sa jej a pozrel na ňu so zdvihnutým obočím. Ywane sa potichu zasmiala a Alex sa na neho vražedne pozrela.
"No tak prepáčte, že rozmýšľam. Čo napadlo vás?" spýtala sa a akoby čakala, že nič nepovedia. Mýlila sa.
"Mapa?" navrhla Ywane.
"Spýtať sa?" navrhol Ash. Alex sa na nich prekvapene pozrela a nafučane odpochodovala do izby. Ywane a Ash sa na nej len smiali. Pozreli sa na seba a už sa neusmievali, ale žiarili. Ywane sa však otočila a šla za Alex do izby. Asha tak nechala, ktorý sa smutne oprel o zábradlie a sklonil hlavu. Po takých 15-tich minútach šiel tiež dnu a ľahol si do postele. Všetci šli už spať, ale ani jeden nemal zavreté oči. Rozmýšľali.

3.kapitolka

29. října 2010 v 14:10 | Hinatka |  Dvojitý život
Ahojte... tak tu mame prazdniny... ja sa na ne strane tesim bo konecne sa rano vyspim :D nwm ako vy ale mna nudi vstavat o siedmej :D.. hehe no nic dako to zvladnem:D hehe.. prinasam vam zbrusu nowu poviedku :D:D:D co to trepem tretiu kapitolu iba :D:D:D dfm ze sa vam bude pacit :)


No...!!

26. října 2010 v 19:06 | Hinatka
Nemam co napisat... lent o ze den sa mi zacal dobre a zrazu mi konci zle... stalo sa mi nieco co som sice cakala ale nevedela som ze to tak boli... z osudom vsak uz nic nespravim.. no nic.. ale usmew mi vycaril na tvari moje druhe nowe SB :D... dfm ze sa vam bude pacit tak ako aj mne :)

Navstevnost =)

25. října 2010 v 16:54 | Hinatka |  Moje kecy
Ahojte... mame tu pondelok, cize zaciatok noweho tyzdna :)... ja som prvy krat v skole za tri tyzdne tak sa tesim :D a skoro som pukala od smiechu ked sa ma ucitelka AJ spitala you are okey? :D:D:D akoby som bola mimo :D hehe ale viac ma potesila navstevnost za minuly tyzden :D krasna dakujeeem vaam :D:D:D

Nowé SBéé..

20. října 2010 v 9:04 | Hinatka |  CeS Byt mOjE SB??
Ahojte... prajem vam dobre rano :).. pre mna je rozhodne dobre :) pretoze k nam zavitali dve nowe Sb... tu prinasam pre nich diplomky.. dfm ze sa vam budu pacit :)


Sbénko

18. října 2010 v 19:36 | Hinatka |  CeS Byt mOjE SB??
Ahojte... zaciatok tyzdna a ja tu mam nowe SB :D.. tak welmi sa tesim hehe :)... dfm ze sa vam tento blog bude pacit tak ako aj mne :) hehe

2.kapitolka

17. října 2010 v 18:48 | Hinatka |  Dvojitý život
Zamilovala som sa.... do krasnej pesnicky :D:D:D:D:DD... ola sa Monika Bagarova- Muj andel.. krasna pesnicka... :)... no ale to nic... mam tu druhu kapitolu dvojiteho zivota prajem dobre citanie :)

2.kapitola

17. října 2010 v 18:03 | Hinatka |  Dotyk anjela
Ahojte... takze mame tu znova koniec vykendu a ide sa do skoly... :) ja osobne do kosly nejdem, ale isla by som.. :/ no co nemozem byt chora vecne :).. ale nic ako ste stravili vikend? my sme mali teraz jarmook takze nikto nehovoril o nicom inom :).., niektory dopadli skvele iny ani ne.. sak to poznate :) ja som na nom sice nebola aleb to ma velmi nehneva... hnewa ma vsak to ze uz druhy tyzden som nebola s mojou nja. kamoskou.. uz ma to nebavi.. mozem ju vydat len cez vikendy a ja si ochoriem.... skveleee... nabuduci vikend s nou vsak uz budem hehe :) dfm :)... no nic ja vam tu prinasam 2 kapitolu mojej poviedky Dotyk anjela... dfm ze sa vam bude pacit :) a na konci by som vas poprosila aj o komenty... dakujeeem :)

=(... pomoc

11. října 2010 v 15:09 | Hinatka |  Moje kecy
Ahojte srdiecka... takze mam zlu sprawu... nemozem sem pridat nowe clanky pretoze som bohuzial chora a lezim v nemocnici... nemam kazdy den pristup na net takze sa neoplati powedat ze sem budem chodit... :( co mi je dost luto... a teraz este jedna vec... pred dvoma tyzdnami som dala clanok ze kto ce zostat SB... zapisalo sa vas 5 takze dakujem pekne... ked budem mat cas tak si ostatne vymazem dovidenia... :(

1.kapitolka

3. října 2010 v 20:24 | Hinatka |  Dvojitý život

1.kapitola- Dievča
Od 1. Septembra nastupujú deti do škôl a vzdelávajú sa. Medzitým sa spoznávajú a zároveň sa sústreďujú na svoju budúcnosť. Nie však všade je spoznávanie dobré. Napríklad v Európe. M meste Londýn je to inak ako inde na Zemi. V meste je základná škola, ktorá prekonáva všetky očakávania. Zatiaľ čo v iných školách všetci spolupracujú, tu je to naopak. Deti sa v tejto základnej škole Sv. Patricka správajú inak. Decká z tejto školy nesúhlasia s tým aby robili všetko spolu. Zdá sa im to neetické. A tak sa rozdelili na viacero skupín. Bifloši, šachisti, flákači, frajeri, namyslené baby, detičky a nakoniec decká, ktoré k sebe nikto neprijme. Takýto ľudia sú veľmi odcudzení od ostatných. dokonca ich k sebe neprijmú ani šachisti. Sú po celý čas sami, bez priateľov. Medzi takýchto ľudí patrí aj jedno dievča z tej školy. Volá sa Mary Cross a nie je veľmi obľúbená. A viete prečo? Zvyčajne sa o ľuďoch zisťuje podľa toho čo majú vo vnútri, lenže tu podľa toho ako vyzerá. A Mary na tom nie je najlepšie. Má krátke hnedé vlasy (nepekne ostrihané a vyzerajú ako slama), hnedé oči, takú priemernú postavu a nakoniec dosť silné dioptrické okuliare. Nosí šaty, ktoré by si na seba dala skôr nejaká babka a k tomu má aj priškrtený hlas. Kto by stál o takúto osobu? Nikto a práve preto nemá žiadnych kamarátov. Nikoho. Všetci sa jej oblúkom vyhýbajú. Nie je to tak, že sa jej boja, ale nechcú s ňou mať nič spoločné. A Mary je na tom dosť zle. Na každom kroku sa jej posmievajú, robia jej zle a nadávajú jej. Znášať to je dosť ťažké. Iné by hneď ušli, no ona sa aj napriek tomu drží a znáša to. Kto vie prečo. Vnútri ju to však veľmi bolí, že ju nemá kto chrániť, zastať sa jej. Nikto taký nie je., až na jednu osobu. Ashley Amarose. Je to jediná osoba z Londýna, ktorá je s ňou kamarátka. Jediná osoba, ktorá si z nej nerobí srandu. Stali sa najlepšími kamarátkami a pre Mary to veľmi znamená.
Pred tromi rokmi šla Mary do obchodu a cestou stretla jednu partiu, ktorá si z nej robí najväčšiu srandu. Začali do nej strkať, robiť jej zle, až ju začali poriadne mlátiť. A v tom prišla Ashley a pomohla jej. Jej meno je v meste dosť známe, tak radšej ustúpili. Ashley vzala Mary preč a v parku ju upokojovala. A v tom s Mary vyšli slová, ktoré nikdy predtým nikomu nepovedala. Nemala komu. Vyliala si tam pred ňou dušu a keď videla, že sa nesmeje, vedela že jej môže veriť. Od toho dňa sa to zmenilo. Každý deň spolu chodili von, rozprávali sa a riešili svoje problémy. Stali sa z nich tie najlepšie kamarátky na svete. Pre mnohých to bol poriadny šok, že práve Ashley Amarose sa kamaráti z odpadom. Nemohli tomu uveriť a snažili sa jej to rozhovoriť, ale ona sa nedala. Nechcela Mary opustiť, po tom všetkom čo si povedali. Cítila sa pri nej, akoby si boli sebe rovné. Ashley totiž ako jediná nevníma ľudí podľa toho ako vyzerajú, ale podľa toho ako sa správajú. A práve v Mary videla dobrého človeka, ktorý si nezaslúži takto trpieť. Nie je s ňou len za to, že ju ľutuje, ale pretože práve Mary chápe ako sa ona cíti keď má problém. Keď ma hocijaký problém, Mary vždy nájde riešenie. A to práve preto, lebo si tým sama prešla, preto chápe jej bolesti viac ako ktokoľvek iný. Zatiaľ čo iný len pokrútia hlavou, Mary vie na ten problém dokonca aj knihu napísať. Kto by to bol od nej čakal? Svojím mimoriadnym cítením a riešením si nezískala len Ashley, ale aj jej priateľov. Vytvorili si neutrálnu partiu, ktorá sa rozhodne líši od tých ostatných. síce sa Mary stále posmievajú je rada, že má ako tak kamarátov. Zo skúsenosti je však stále tichá a opatrná. Nedokáže nikomu veriť až tak ako Ashley. Len pri nej sa vyrozpráva naplno. Nikomu inému neverí.
Je ráno pol ôsmej a Mary sa chystá do školy. Umyla sa, obliekla staré šaty, najedla sa, zamkla dvere a šla naproti Ashley. Stretávajú sa každé ráno na kraji potoka a spolu idú do školy. Síce každá do inej, ale majú to pri sebe. Mary prišla pri potok o päť minút a tam už Ashley čakala. Keď ju zbadala vrhla sa Mary do náručia a tuho ju objímala.
"Čo sa stalo?" spýtala sa Mary svojím piskľavým hlasom.
"Mám problém," povedala Ashley a spolu sa pobrali do školy.
"A aký? Ty máš stále problém!" povedala Mary.
"Ja viem, ale tomuto sa nič nevyrovná!" sťažovala sa Ashley zúfalo.
"No dobre, čo si zase vyviedla?"
"Včera som bola dlho vonku a keď som prišla domov sadla som za počítač a bola na ňom do rána," vyšlo to z nej a Mary sa na ňu nechápavo pozerala.
"Aha," nechápala.
"No? Nič? Veď dneska robíme skúšky a ja som sa na ne vôbec nepripravovala," povedala Ashley zúfalo a Mary sa v tom momente zastavila a zhrozene sa na ňu pozrela.
"Ty si zabudla? Veď to je veľmi dôležité. Tieto skúšky ti pomôžu na strednú a ty si zabudla?" pozrela sa na ňu vyčítavo.
"Ja viem, ja som úplná krava. Ja som na to totálne zabudla a keď som sa ráno zobudila na klávesnici a pozrela sa na stolík, doplo mi. Vôbec som sa neučila a som z toho úplne vymletá. Neviem čo mám robiť. Ak to ne napíšem aspoň na 50% mama ma zabije. Doslova!!"
"Lebo si trúba a chodíš po vonku namiesto toho aby si sa učila!" povedala Mary a znova sa pobrali do školy.
"Veď ti vravím, že som na to zabudla. Ale teraz sa na mňa nehnevaj. Radšej mi povedz ako to vyriešim! Nemyslím si, že by mi učiteľky dali písať test zajtra!"
"To by ti ani nedali, lebo potom by chcel každý! Budeš sa musieť učiť!"
"A ty si sa učila?" spýtala sa jej Ashley len tak mimochodom.
"Nie tak úplne."
"Ty si sa neučila, že nie?"
"Tak nie že neučila, ale nebyflila som sa to. Počula som, že budú tentoraz skúšky aj v teréne."
"Ako v teréne?"
"No v behu, v streľbe a tak. Vieš nie všetci majú talent na testy, tak vymysleli toto. Takže keď pohoríme v teste, môžeme si to napraviť na telesnej!" povedala Mary víťazoslávne a Ashley sa jej hodila okolo krku.
"Šťastie, že ťa mám! Keby si to nepovedala, tak by som mala depku po celý deň!!!" len sa zasmiali a šli do školy. Ashley má školu hneď vedľa Mary, takže to nemali veľmi ďaleko. Rozlúčili sa a vstúpili do škôl. Mary však stále váhala. Vedela čo ju vo vnútri čaká a nebola si celkom istá či to chce znášať. Ale odhodlala sa a vykročila. Keď už prešla prah školy všetky oči sa za ňou otáčali a smiali sa na nej. Niektorý aj vykrikovali neslušné poznámky na ňu, no ona si to ako tak nevšímala. Prezula sa v šatni a šla do triedy. V triede už bolo dosť jej spolužiakov, tak si len sadla do poslednej lavice, vytiahla knihy a učila sa. Nikto sa jej nepozdravil, keď vošla do triedy a ani ona nim. V tom prišla do triedy baba, ktorá sa volá Kate. Každučký deň sa neobíde bez toho, aby sa nepekne Mary prihovorila. Dneska to však vynechala. Sadla si zo svojimi kamarátkami do lavice a začali sa učiť, tak ako aj ostatný v triede. Všetci boli ticho a učili sa. Tieto skúšky sú totiž veľmi dôležité na strednú. Tak sa všetci učia ako o život. Dokonca aj tí, ktorý sa po celé tri mesiace do kníh nepozreli. Je iba začiatok roka a to ich čaká ešte jedna takáto písomka. V tom zazvonilo a do triedy vošla ich triedna učiteľka. Obyčajne všetci vstanú na pozdrav, tentoraz všetci sedeli a pozerali sa do kníh. Učiteľka si z toho nič nerobila, lebo vedela, že sa musia učiť. No musela to prerušiť.
"Takže, na chvíľu zatvorte knihy!!" vyhlásila a všetci sa na ňu pozreli.
"Pani učiteľka, my sa musíme učiť!" ozvala sa otrávene Kate a ani sa na ňu nepozrela.
"Ja to viem Kate, ale mali ste dosť času sa učiť doma. A skúšky sú až na tretej hodine, tak vás tých desať minút naozaj nezabije!" povedala prísne a to si ju už všímali všetci. Keď už videla, že ju počúvajú spustila.
"Takže je už November a vy všetci dnes ukážete ako ste sa učili po tieto roky na základnej škole. Ukážete aký ste múdri a aký talentovaný. Na tretej hodine spolu pôjdeme do jedálne, kde budú aj ostatný deviataci a tam vám zdelia, ako bude test pokračovať. Ja vám to len tak načrtnem. Najprv budete 90 minút písať test, potom budete mať prestávku. Po teste pôjde polka z vás von a druhá polka bude písať druhú časť testu. Tá polka, ktorá pôjde von ukáže, aký ste dobrí v telocviku. Budete mať beh na čas, streľbu zo zbrane a luku, hod kriketkou a niečo nové. Ako to robia gymnasti tak aj vy sa pokúsite robiť všelijaké cviky na tyči!!" povedala a v tom zavládol chaos. Všetci začali protestovať.
"Cviky na tyči? Zbláznili ste sa?" kričali zlostne.
"Ticho!!!" skričala učiteľka "Ja som to nevymyslela!!! A mali by ste byť radi. Pretože ani jeden z vás sa nevie poriadne učiť. Mám vás už od piateho ročníka a môžem u polky z vás povedať, že ten test nespravíte!!! Ani keby ste sa učili celú noc!! A teraz to vymysleli na telesnú preto, lebo tu v deviatom ročníku majú žiaci dosť malé predpoklady, na urobenie testu. Tak dúfam, že aspoň v telesnej budete ako tak dobrý keď už v teste nie!!!" povedala nahlas až sa jej všetci zľakli. Potom si sadla za stôl a robila si svoje. Všetci sa na seba vyľakane pozerali a začali sa baviť o tom ako spravia tie cviky na tyči. Beh, luk a streľba nie sú až také hrozné, ale tyč áno. Skoro nikto na nej nevie robiť. Ako to dopadne to niekto nevie. Ani Mary. Tá si však z toho ako jediná nič nerobila.



dfm ze sa pacilo :D...

1.kapitola

3. října 2010 v 20:13 | Hinatka |  Dotyk anjela
No takze prinasam vam uplne nowu powiedku :D.. ktora bola napisana aj dopisana este cez prazdniny :D nejak som nemala cas to sem dat :D tak to sem davam teraz :D dfm ze sa vam 1 kapitala bude pacit :D



V jeden nádherný letný slnečný deň sedelo mladé dievča pri strome, na kopci neďaleko svojej farmy. Pozerala sa na krajinu a kreslila si ju do svojho zošita. Ona a jej rodina bývajú na farme neďaleko dediny Blue Mountain. Rozhodli sa, že budú takto žiť, pretože ich to baví a majú radi zvieratá. Majú ich strašne veľa. Vyzerá to, že je to dosť namáhavé a ťažké, ale nie je to tak. Sú takto veľmi šťastní a veľmi veselí. Hlavne to dievča. Volajú ju:
"Alex!!" skričal na ňu niekto. Hneď sa obzrela a videla ako k nej beží jej starší brat Ash. Žiarivo sa na neho pozrela a on si prisadol k nej.
"Hľadám ťa už večnosť, ale mohlo ma napadnúť, že si tu. Čo tu vlastne robíš?" spýtal sa jej.
"Kreslím. Pozri sa!" povedala mu a podala mu zošit.
"A čo sa vôbec deje?" spýtala sa ho len tak mimochodom.
"Nemôžem vidieť svoju mladšiu sestričku?" povedal a pobozkal ju na líce. Chvíľu boli ticho a Ash si len pozeral zatiaľ Alexin zošit.
"No vlastne," ozval za zrazu "rodičia idú preč." Alex sa na neho prekvapene pozrela.
"A kam?"
"Do dediny. Blackovci prišli a chcú s našimi ísť niečo vybaviť na úrad či čo."
"Aha, tak fajn!" povedala a znova sa pozrela na krajinu.
"No, máme postrážiť Misty!" povedal jej opatrne.
"Čože?" spýtala sa ho hneď Alex.
"No. Doniesli ju a no vieš."
"No viem. Vieš ako to dopadlo minule?"
"Viem, ale ja za to nemôžem snažil som sa mamu presvedčiť, ale nedalo sa."
"Ale no tak.."
"Nechaj to tak. Poď!" povedal Ash a schmatol ju za ruku. Išli naspäť na farmu kde ich čakala nočná mora. Misty.
"Takže sme späť o 2 hodiny. Buďte dobrí." Povedala im ich mama, pobozkala ich na líca a odišli preč. Ako náhle sa zavreli dvere nastalo peklo. Misty bežala po celej farme ako splašená. Kričala na všetky strany z celého hrdla. Plašila ovce, kozy či sliepky. Ash a Alex sa ju snažili upokojiť, no veľmi sa im nedarilo. Trvalo im 2 hodiny, aby znášali Misty. Potom prišli jej aj ich rodičia a vzali ju domov.
Alex nahnevane vyšla z farmy a hundrala si popod nos, až pri strom na kopci. Oprela sa oň a pozrela na oblohu. Keď si však spomenula na Misty, znova ju prešla zlosť.
"Prečo ju tu musia vždy nechávať?" pomyslela si a skĺzla po kmeni na zem. Tvár si schovala do rúk a potichu plakala. Mala síce šťastný život, ale niekedy ju len tak z ničoho nič premohli slzy. Keď sa to stalo. Zrazu sa zablyslo a na oblohe sa objavili mohutné, tmavé oblaky. Slnko zmizlo a na zem padali kvapky dažďa. Alex sa na oblohu prekvapene pozerala a videla na nej samé blesky.
"Alex!!!" skričal Ash a prišiel k nej. Sadol si pri ňu a objal. Alex sa od narodenia bojí bleskov a hlavne hromobitia. Skryla sa do bratovho náručia, ktorý si ju pritisol ešte bližšie k sebe. Hodnú chvíľu sa omámene pozerali na oblohu ako z nej chrlia blesky a dážď. Vyzeralo to akoby to nechcelo skončiť. Alex sa pri každom buchnutí mykla a plakala ešte viac. Ash sa beznádejne pozeral na oblohu keď to uvidel. Hviezdu? Meteorit? Nie. Bolo to niečo omnoho malé. Alex sa pozrela tiež a spolu videli ako niečo spadlo ohromnou rýchlosťou na lúku niekoľko metrov od nich. Dážď v tom okamihu prestal, oblaky zmizli a objavilo sa slnko. Akoby sa nič nestalo. Alex sa pozrela na Asha a ten na ňu. Postavili sa a pozreli sa na lúku. V jej strede niečo ležalo. Alex neváhala a hneď vykročila k nej. Ash ju však zastavil rukou. Alex sa na neho usmiala a vzala ho za ruku. Spolu išli pomaly na lúku. Prišli do stredu a videli to čo by nevidel nikto na svete. V tej pare čo s tade vychádzala, ležalo - dievča. Alex a Ash sa na ňu prekvapene pozerali a neverili, tomu čo vidia.
"Je mŕtva?" spýtala sa Alex opatrne a šla k nej.
"Vyzerá tak!" odpovedal Ash a kľakol si k nej.
"Je taká krásna." Pošepkal Ash a Alex sa na neho so zdvihnutým obočím pozrela. On však od toho dievčaťa neodtrhol oči. Kľačali tam nad ňou a nevedeli čo robiť. Odpoveď však dostali. To dievča sa myklo. Alex a Ash hneď padli na zadok a pozerali sa na to dievča ako sa pomaly ide posadiť. Keď už sedela, prekvapene sa pozrela okolo seba.
"Čo to má byť?" povedala milým, jemným a tichým hláskom. Mala dlhé blond vlasy, nádherné- žiarivé- modré oči a na sebe bielo-sivé, dlhé šaty.
"To by som sa spýtala skôr ja!" pošepkala Alex Ashovi, ktorý nemohol spustiť oči s toho dievčaťa. Ona sa na nich rýchlo pozrela a keď ich zbadala, prudko sa postavila.
"Kto ste?" skričala, no na nával bolesti znova klesla na kolená.
"Si v poriadku?" spýtal sa Ash a hneď bol pri nej. To dievča znova omdlelo.
"Poď Ash, vezmeme ju domov!" Ash prikývol a vzal ju na ruky. Spolu ju odviedli z lúky na farmu.
"Kto to je?" spýtal sa prekvapene ich otec.
"Oci pomôžte nám. Je veľmi zranená!" povedala Alex. Jej otcovi nemusela hovoriť 2-krát. Hneď ich zaviedol do hosťovskej izby, kde ju Ash položil na posteľ. Ich mama ich potom vyhnala z izby a s Alex jej ošetrili rany, ktoré mala s toho pádu. Potom ju zakryli a pustili dnu otca a Asha.
"Ako jej je?" spýtal sa Ash.
"Celkom dobre, ale je zničená. Čo sa jej vôbec stalo? Kde ste ju našli?"
"No..." Alex sa pozrela na Asha, ktorý pokrútil hlavou "našli sme ju vonku ako blúdi zranená lúkou. Tak nás napadlo, že by sme jej pomohli, ale keď sme sa jej prihovorili omdlela. "
"Ako blúdila?" zopakoval otec
"Blúdila. Tackala sa a chytala sa za bok." povedal pošepky Ash.
"Blúdila?" ozvalo sa to dievča. Otvorilo oči a posadilo sa. Vystrašene sa pozrela na tváre ľudí, ktorých mala pred sebou.
"Kde to som?" spýtala sa a poobzerala sa.
"Na našej farme!" ozval sa Ash. Dievča sa na neho pozrela so svojimi žiarivými očami a ich pohľady sa stretli.
"A čo tu robím?" spýtala sa a ani od neho nespustila oči.
"No, blúdila si v lese kde sme ťa našli!" povedala Alex. Dievča sa hneď vyplašilo a chcelo vstať, ale Ash jej to nechcel dovoliť. Mama a otec hneď vyšli z izby a zavreli dvere.
"Ako sa voláš?" spýtala sa jej Alex. Dievča len zavrela oči a tvár si skryla do rúk.
"Ywane." Pošepkala a tvár neukázala.
"Teší ma. Ja som Alex a toto je môj brat Ash."
"Zvláštne mená!" povedala Ywane a pozrela sa na nich.
"Ty máš čo hovoriť. Čo si vôbec zač? Nikdy v živote som nevidela padať z neba človeka!" povedala urazene Alex.
"Padať? Rodičom ste povedali niečo iné. A okrem toho asi preto, že nie som človek!" povedala Ywane a ľahla si. Alex a Ash sa na ňu prekvapene pozreli.
"A čo si potom?" spýtal sa Ash.
"Pozrite sa. Som veľmi rada, že ste mi stade pomohli, ale nesmiem vám nič povedať. Je to proti pravidlám." Povedala a zakryla sa dekou. Alex a Ash nepochopiteľne odišli z izby a nechali Ywane samú. Vošli do obývačky a tam našli rodičov ako sa hádajú.
"Zostane tu?!" povedal otec.
"A kam inam má ísť?" spýtala sa mama.
"To neviem, ale bolo by dobré, aby tu ostala. Možno by sa potom s deťmi skamarátili."
"To je skvelý nápad!" ozval sa Ash a rodičia sa hneď otočili.
"Áno, ja sa o ňu postarám. Naozaj, môže so mnou bývať v izbe a požičiam jej aj oblečenie. Súhlasíte?" Navrhla Alex.
"Tak dobre Alex, máš ju na starosť." Povedal otec a tým ukončil celú tému. Ráno sa všetci zobudili a išli pracovať. Otec a Ash cvičili kone, mama varila a robila poriadky v dome a Alex išla za Ywane, ktorá stála na kopci a pozerala sa do neba.
"Krásny výhľad však?" opýtala sa jej Alex a stúpila si k nej.
"Áno, to hej." Pošepkala Ywane. Alex sa na ňu pozrela. Ywane sklonila hlavu k zemi a bola veľmi smutná.
"Čo sa deje?!" spýtala sa jej Alex. Ywane zavrela oči a s kútikov očí jej stekali slzy.
"Keď si vravela, že nie si človek ako si to myslela?" spýtala sa ešte raz.
"Nepochopila by si to. A okrem toho je to proti pravidlám." Povedala Ywane a pozrela sa na Alex.
"Skús to!" Alex sa len usmiala a čakala čo sa dozvie.
"Dobre, ale varujem ťa- neuveríš mi." Zhlboka si vzdychla a povedala vetu, ktorú by Alex a ani niekto iní nikdy nepočul "Som anjel!" Alex na ňu vyvalila oči a otvorila ústa.
"Čo si?" zopakovala šeptom a pod návalom prekvapenia si musela sadnúť. Ywane si sadla k nej a otočila sa na nebo.
"Hovorila som, že neuveríš."
"Ale, to sa nedá. Čo...?"
"Som tu alebo nie?" Ywane sa usmiala.
"To hej, ale...aké pravidlá?" spýtala sa Alex len tak mimochodom.
"Alex, je mi ľúto, ale áno pravidlá. Nijakému človeku na Zemi nesmieme o sebe povedať."
"Aha, to som pochopila, ale keď si anjel nemala by si mať náhodou aj krídla?" spýtala sa a pozrela sa na Ywanin chrbát.
"No," povedala a sklonila znovu hlavu.
"Ywane mne môžeš veriť. Povedz mi to. Inak ti nepomôžem sa dostať znova do neba- domov." Povedala jej Alex vážne. Ywane sa na ňu pozrela a cítila, že jej môže veriť. Ale ako? Učili ich, že ľuďom sa veriť nedá. Že robia zlo na zemi a, že sú krutí a neprajní. Cítila však, že Alex taká nie je.
"Mám vyše tisíc rokov, ale vyzerám na 17. Som z neba a som anjel. Určite vieš kto sú anjeli. V nebi nás je veľa. Každý má na starosť jednu úlohu."
"Wow." Povedala Alex.
"A ja patrím k tým čo, no čo naozaj berie svoju prácu. My anjeli máme všelijaké moci.. Každý má inú úlohu. Ja mám takú, odlišnú od ostatných. Mojou úlohou je zmeniť zlý názor človeka na dobrý. A je to dosť ťažké. Zhodnotiť situáciu a zmeniť ju. Je to namáhavá práca pre ktoréhokoľvek anjela. Aj keď je to náročná práca je pre mňa ako stvorená. Keď vycítim zlý názor, použijem môj luk a vystrelím na zem neviditeľný šíp, ktorý ho nájde a zasiahne. Ak sa tak stane zmení sa jeho názor na dobrý a ja si môžem odľahnúť."
"Tak to si veľmi mocná že?"
"Dá sa to tak povedať, ale len s mojím lukom. Bez neho som bezbranná. Už teraz strácam sily."
"Ale niečo ma stále trápi Ywane. Prečo si padla na Zem? To naschvál?"
"Nie. Čakala som kedy sa to spýtaš. Ja som kráčala po nebi, až som stúpila do prázdna a letela som dolu. Dopadla som na Zem ako meteorit a potom uvidela vás. Neviem čo sa to stalo. Nemám ani potuchy čo robím na Zemi a prečo. Ale jedno viem a to, že keď nejaký anjel prekročí prah zeme, už nie je anjel."
"Aha, tak preto nemáš krídla a ani moc?" Ywane prikývla.
"Ale, to potom môžeš začať odznova nie? Nájsť si dom a byť človekom." Povedala nadšene Alex a usmiala sa. Ywane však nie.
"Alex, počúvala si ma čo som hovorila?" povedala zamračene.
"Áno, prečo?"
"Mám viac ako tisíc rokov, ja tu neprežijem viac ako 2 mesiace. Musím sa vrátiť do neba kam patrím." Povedala jej vážne a Alex sa ohromene s otvorenými ústami na ňu pozerala.
"Ja viem, že sa mi snažíš pomôcť Alex, ale je veľa nevýhod, ktoré anjel má. Ja musím ísť čo najskôr preč hľadať môj luk a šíp. Ak ho nájdem tak sa s ním vystrelím do neba a viac sa nevrátim." Dopovedala jej Ywane.
"Ale ako vieš, že tu niekde je?" spýtala sa jej Alex zmätene.
"Pri páde som videla ako so mnou padá, ale nie tam kde som padla ja. Ale omnoho ďalej. Musím ísť poň a mám len 2 mesiace na to aby som ho našla. Nesmiem sa zdržiavať." Povedala a pozrela sa na krajinu.
"Ale ako ho chceš nájsť? Veď Zem ako sama vieš je obrovská. Nikdy ho sama nenájdeš!"
"Ja viem, ale musím to aspoň skúsiť." Usmiala sa a sklonila hlavu k zemi.
"Pôjdeme s tebou." Ozval sa niekto. Keď sa obe otočili za nimi stál Ash. Ywane sa na neho žiarivo usmiala.
"Ako?" zopakovala a neodtrhla od neho oči.
"Pôjdeme ho s tebou pohľadať a ty sa vrátiš domov." Ywane na neho vyvalila oči rovnako ako aj Alex.
"Zbláznil si sa? Veď ani nevieme kde to je a okrem toho máme prehľadať celú Zem za 2 mesiace? To je šialenstvo." Protestovala Alex.
"Ale ako jej chceš pomôcť, keď sa ani nesnažíš?" povedal Ash a v tom medzi nimi vypukla hádka. Začali sa hádať o tom, kto je hlúpi a kto nie.
"Tak dosť!!!" prerušila ich Ywane a hneď prestali.
"Ja viem, kde ten luk je, ale potrebujem jazierko." Povedala a rozmýšľala.
"Viem, kde jedno je." Povedala Alex a už ju viedli preč. Prešli lesom až za ich farmou a zastavili sa pri jednom jazierku. Bolo veľmi malé, ale aj tak nádherné. Ywane sa žiarivo usmiala a vstúpila do jazierka. Na jeho strede sa zastavila a zavrela oči.
"Pollarixfarotas!" pošepkala a v tom sa stalo niečo nádherné. Pod ňou sa jazierko zmenilo na pohyblivú mapu. Akoby išli tým smerom ako im ukazovala. Šli cez oceán na odľahlý ostrov, kde boli pláže a veľa hotelov. Išli cez lesy, do jaskyne a tam bol luk na veľkom kameni. Potom sa to ohromnou rýchlosťou vrátilo a jazierko bolo znova len jazierko.
"Videli ste?" spýtala sa Ywane.
"Áno!" povedali naraz a stále nemohli veriť tomu, že naozaj videli kúzla.
"Kde to bolo?" spýtala sa ich a pozrela sa na nich. Alex a ani Ash nemali ani tušenia.
"Kalogatia!" odpovedala za nich a vykročila na breh. Chytila si šaty a kráčala cez vody. Pri brehu jej podal Ash ruku. Pozrela sa na neho a s úsmevom mu ruku chytila. Vytiahol ju na breh a ona zavrela oči. Po chvíli ich otvorila a pozrela sa na prekvapeného Asha.
"Cítim s teba radosť." Pošepkala. On sa na ňu prekvapene pozrel a tak aj Alex.
"Ďalšia schopnosť, ktorú mám. Vycítim dotykom vaše pocity a kohokoľvek iného." Usmiala sa a išla smerom preč z lesa. Alex sa pozrela na Asha, ktorý sa žiarivo usmial.
"Ash? Si v poriadku?" spýtala sa ho a keď sa dlho neozýval, tak do neho drgla.
"Čo? Jaj hej som." Povedal a už šiel preč za Ywane. Alex tam zostala stáť a zamyslela sa. Ywane, Ash a Alex vyšli z lesa na farmu. Ywane celý čas rozmýšľala ako by sa tak dostala na Kalogatiu, ale nejako sa jej nadarilo. Videla však na Alex a Ashovi, že to myslia naozaj vážne. Naozaj jej chcú pomôcť a to ju vôbec nepoznajú. Hlavne Ash. Keď sa na neho pozrie vidí v ňom len to pekné. Je milý, pekný a nemôže z neho spustiť oči. Musí sa však ovládať. Nesmie sa zamilovať do človeka.
Alex však večer o desiatej niečo napadlo.
"A čo keby sme tam išli?" navrhla Ywane a Ashovi v obývačke.
"Alex, ale presne o to sa snažíme." Povedal pobavene Ash.
"Ja viem, ale čo keby sme presvedčili rodičov, aby sme tam išli na prázdniny." Navrhla a Ywane a Ash na ňu vyvalili oči.
"Čože?" spýtala sa Ywane.
"Vy ste ma nepočuli? S našimi sme už dlho neboli na nijakej dovolenke. Mohli by sme im zajtra navrhnúť, aby sme tam išli. Čo vy na to?" povedala a Ash ju od radosti objal. Bol to naozaj skvelý nápad, ale presvedčia rodičov aby išli na vzdialený ostrov Kalogatia? To nikto nevie.


dfm ze sa pacilo :D.. poprosila by som vas aj o komentare :D dakujeeem :D