8.kapitola

7. června 2010 v 17:53 | Hinatka |  Dievcata z klastora
"Tak a tu by ste mohli pracovať. Viete dobre, že von vás púšťať nebudem každý deň!!" hovoril nám ráno o desiatej kňaz. Sedeli sme celé unavené na tráve pri záhradke a počúvali nudné slová kňaza. Na pol som ešte spala a len tak-tak som sa udržala hore.
"Hej!!!" skričala na nás mníška a my sme hneď zbystreli zrak.
"Ďakujem sestra. Tak a už ma budete počúvať?" prikývli sme a ja som si zívla.
"Tu máme akože okopávať zeleninu?" spýtala sa zhnusene Taiki.
"Áno!" skríkla mníška.
"Dobre a rovno môžete začať."
"Ale..." chcela som namietať.
"Žiadne ale... Nebudete celé dni sedieť na zadku a zabávať sa. Budete pracovať tak ako sa patrí. Tu nie ste na nejakej dovolenke, aby ste si robili čo chceli. Už aj mne došli nervy. Stačilo!!!" skríkol na nás kňaz a odišiel preč .
"A to bolo čo?" nechápala som a ani Taiki. Zobrali sme motyky a začali okopávať. Pracovali sme až do druhej a mníšky nám nedovolili ísť sa ani najesť. Ohromne sa zabávali na tom, že sme celé špinavé a neskúsené.
"Kde sú?" pýtal sa už nedočkavý Rocky. Čakali na nás pred bránou.
"Neviem, ale veď vraveli, že prídu." Nechápala Zoe.
"Hm." Objavila sa tam mníška.
"Milí moji, môžem vám nejako pomôcť?" spýtala sa ich milo.
"Áno, prosím vás. Sú v kláštore Maya a Taiki?" spýtal sa Scott.
"Áno sú, ale nemôžu ísť preč."
"Prečo nie?" ozvali sa všetci naraz a pristúpili k nej bližšie.
"Pretože pracujú na záhrade. Kňazovi už došli nervy a nedovolil im ísť dneska von."
"A prečo? Čo spravili?" spýtal sa Lucas.
"To nikto nevie. Ale poviem vám, že je to kruté. Od desiatej musia non-stop pracovať. Ani na obed nemohli ísť." Šepkala.
"A prečo ste im nepomohla?"
"A čo som mala urobiť? Strážia ich ako oko v hlave. Keď som im chcela dať jesť, iba mi to zahodili na zem. Toto je vrchol čo s tými dievčatami robia. Včera večer som počula kňaza ako sa rozpráva z jednou mníškou. To ona dohodla, aby takto pracovali. Nejako musela kňaza oklamať." Pokrútila hlavou.
"Prosím vás, pustili by ste nás dnu?" spýtal sa Rocky.
"Ak chcete aby sme im pomohli." Pridala sa Cloe. Mníška prikývla a nenápadne ich pustila dnu. Potom sa tvárila akoby sa nič nestalo a šla znova preč. Ostatný sa zatiaľ nenápadne vkrádali pri záhradku.
"Ja už nevládzem." Sťažovala som sa a padla som na kolená.
"Vstávaj! Toto nie je hotel, aby si tu sedela." Povedala prísne jedna z mníšok.
"Dajte jej pokoj. Nevidíte, že už nevládze?" postavila sa Taiki predo mňa. Cloe a ostatný prišli a spoza múra sa na nás pozerali.
"Uhni z cesty!" prikázala mníška, no ona pevne stála na svojom mieste.
"Tak dobre!" povedala a udrela ju až zletela na zem. Max už-už chcel vyliezť spoza múra, ale Rocky mu to nedovolil. Mníška ma vzala za ruku a surovo ma postavila. Zatackala sa a znova padla. Mníšky už stratili nervy a jedna prišla ku mne. V ruke mala malí bičík a tým ma začala mlátiť.
"Prestaňte!!" kričala Taiki a chcela mi pomôcť. Toto už Alex a ostatný nevydržali a vyliezli spoza múra. Postavili sa pred mníšky a nedovolili ma ďalej biť. Alex prišiel ku mne a vzal ma na ruky.
"Čo to má znamenať?" povedal nazúrený kňaz, keď prišiel.
"To by sme sa mali spýtať my!" povedal nazlostene Rocky. Alex neotáľal a bral ma spolu s Taiki preč. Taiki pomáhali Max a Zoe.
"Hej, kam s nimi idete?"
"Tam kde vy nebudete. A že toto je kláštor!" odfrkol mu Scott a napľul mu pri nohy. Potom on, Rocky, Lucas a Cloe išli za nami. Niesli ma až pri bránu a potom do parku. Alex si sadol na lavičku a moju hlavu mi položil na jeho kolená. Taiki bola v poriadku a sedela pri mne.
"Ďakujem vám." Usmiala sa.
"Niet začo. A čo to vôbec bolo?" spýtala sa Zoe.
"Takto by sa k vám správať nemali." Pridal sa Lucas.
"To je pravda!" prikývol Rocky.
"Ja viem, ale... Vlastne ani neviem prečo sme museli pracovať." Povedala smutne a napila sa. Ležala som na Alexových kolenách a strašne ma bolelo celé telo, od toho bitia. Bola som strašne unavená a nevedela som ani vstať.
"Zavolám taxi aby nás odviezol domov." Navrhol Lucas.
"A Načo?" spýtala Taiki.
"Aby sme pomohli Mayi. Je úplne doudieraná." Povedal a už volal.
"Ale mi vám nechceme byť príťažou."
"To nehovor. My si priateľov vážime." Povedal Scott a objal ju. Za niekoľko minút prišiel taxík a odniesol nás niekam. Prišli sme pri nejakú vilu a išli sme do nej.
"Tu bývaš?" otvárala od úžasu Taiki ústa.
"Áno." Odpovedal Lucas a spolu sme vyšli po schodoch do jeho izby. Celá vila bola zvnútra obrovská. Všetko bolo zapratané a nikde nebolo prázdne miesto. Alex ma odniesol do Lucasovej izby kde ma položil na posteľ. Zoe, Cloe a Taiki mi ošetrili rany po bití bičom a potom ma zakryli dekou. Všetci šli dole do obývačky, aby ma nechali samú. Až na Alexa, ktorý so mnou zostal. Najedli sa a rozprávali. Ja som sa pomaly prebúdzala, až som sa úplne prebudila. Poobzerala som sa po izbe a potom na posteľ. Alex ležal vedľa mňa. Spal. Usmiala som sa a nahla som sa nad neho. Pozerala som sa na jeho nádhernú tvár. Tie krásne pery a oči. Neodolala som a jemne som ho pobozkala na pery. Vedela som, že je ešte skoro, ale neodolala som. Odtiahla som sa a usmiala som sa. Alex sa neprebudil. Potom som si z úsmevom znova ľahla a zavrela som oči. Alex sa usmial tiež a ďalej spal.
Po dvoch hodinách sme obaja vstali a začali sa baviť. Bolelo ma celé telo. Nevedela som sa hýbať. Taiki prišla aj s ostatnými a keď videli, že som hore hneď sa na mňa vrhli a objímali ma.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama