6.kapitola

16. května 2010 v 17:57 |  Dievcata z klastora
"A zajtra vám ukážeme školu dobre?" navrhla Cloe keď sme boli už pri bráne do kláštora.
"Áno je deň otvorených dverí." Potešil sa Rocky.
"Tak dobre." Usmiali sme sa.
"Mohli by sme po vás prísť o ôsmej ráno?" spýtal sa Max.
"Jasné, budeme čakať." Usmiala sa Taiki.
"Tak fajn." Potešila sa Zoe a spolu s Cloe nás objali. Objali nás aj chalani. Keď ma šiel objať Alex ani ja a ani on sme sa nechceli pustiť. Pri ňom som sa cítila tak dobre, tak skvele. No museli sme sa pustiť, pretože sme mali ísť domov. Prešli sme cez bránu a šli dnu.
"Sú naozaj super." Chválila Cloe, keď aj oni boli na ceste domov.
"Že? S nimi je fakt sranda." Povedal Max.
"To hej. Sa teším na zajtra." Povedal Scott.
"To budú scény v škole." Poznamenal Lucas.
"Prečo?" spýtali sa ho naraz.
"Videli ste Mayu? Je taká krásna, že na ňu budú všetky baby na škole civieť ako na nepriateľa."
"To máš pravdu. Je naozaj nádherná."
"Ale no chlapci. Snáď ste sa nezamilovali." Zastavili ich Cloe a Zoe. Všetci zastavili a smiali sa.
"To nie, ale uznaj, že je krásna."
"To je a poriadne."
"Asi bude po mame." Smiali sa a stále stáli. Jediný, ktorý kráčal ďalej bol Alex. S prekvapením sa na neho pozerali.
"Ale, ale ale. Nehovorte mi, že si myslíte to čo ja." Uškrnul sa Rocky.
"Asi hej." Zasmial sa Scott a pridali sa k nemu.
"Konečne ste tu! Kde ste tak dlho boli?" hneval sa na nás kňaz keď sme vošli do kláštora.
"Nehnevajte sa. Trochu sme meškali. Už sa to nikdy nestane." Ospravedlňovala sa Taiki.
"Dobre. A mimochodom čo malo znamenať to divadlo o druhej?" povedal a pozrel na mňa.
"No to je tak, že..."
"Ona za to nemôže. Tá mníška ju nútila a sotila na zem."
"Čože? Nechápem. Čo sa presne stalo."
"No volala na mňa. Prišla som k nej a vynadala mi za to, že sme nikomu nepovedali, že ideme preč. Potom mi povedala, že máme ísť na záhradu pracovať. Nechcela som ísť, tak ma potiahla za ruku až som preletela múr a padla som na zem. Potom mi pomohli a išli sme preč." Povedala som mu.
"V akej záhrade?" nechápal.
"Ja neviem. Povedala, že máme ísť do záhrady."
"Dobre to si s ňou ešte vybavím. Choďte dnu bude večera. A potom spať." Povedal a otočil sa na odchod.
"Počkajte!!" skričala Taiki a postavila sa pred neho.
"Mohli by sme ísť zajtra na celý deň preč?"
"Čože? Dohodli sme sa na dvoch hodinách."
"Áno my vieme, ale naši noví kamaráti by nám ukázali mesto. Prosííím!" prosila ho.
"Hm, no dobre, ale hneď o ôsmej prídete domov. Dohodnuté?"
"Dobre!!" potešila sa a utekala za mnou, lebo som už bola na ceste do izby.
"Prečo nečakáš?"
"Prepáč. Čo si vybavila?"
"Môžeme ísť na zajtra von. Celý deň." Potešila sa a spolu sme šli do izby. Mali sme večeru a potom sme si šli ľahnúť.
Nejako nad ránom som sa zobudila a nevedela som zaspať. Obliekla som sa a potichu som vyšla z izby von. Prešla som chodbami až k bráne. Potichu som ju otvorila a vyšla von. Prešla som po chodníku až k múru. Keď som k nemu prišla sadla som si naň a pozerala sa na okolie. Rozmýšľala som prečo a kto ma nechal v kláštore. Chcela by som vedieť, kto sú moji rodičia a kto som vlastne ja. Pamätám si len červené, žiariace svetlo a nič viac. Bol to oheň. Niečo sa mi stalo keď som bola malá, ale nevedela som čo to bolo. Od vtedy sa mi snívajú sny s ohňom a s tým dňom keď ma nechala mama a otec pri kláštore. Bojím sa ohňa a vždy keď ho vidím tak sa mu vyhýbam. Ani neviem prečo, ale mám taký pocit, že raz svojich rodičov nájdem. Ale neviem kde a ani kedy. Ale chcela by som to vedieť.
Už svitalo a mňa ožiarili prvé, slnečné lúče. Zvon v kláštore zvonilo na pol ôsmu. Mníšky vychádzali s kláštora a začali sa len tak prechádzať. Videla som kňaza ako karhá jednu z mníšok.
"Nerada spíš?" ozval sa hlas za mnou. V tom momente som ten hlas poznala a otočila som sa. Bol to Alex.
"Tak nejako. Ty?"
"Tiež." Usmial sa a ja som sa musela tiež.
"Čo tu robíš?" spýtala som sa ho.
"No, nevedel som zaspať tak som šiel sem skôr."
"Aha a ostatný prídu kedy?"
"Za 15 minút." Prikývla som.
"V ktorom ročníku vlastne ste?"
"V prvom. To je stredná."
"Aha, to je fajn."
"No hej a vy kde chodíte do školy?"
"Sem!" pokrútila som očami.
,,Veľa srandy si tu neužijete čo?"
"Ani nie. A už sa tu poriadne nudíme."
"S nami sa rozhodne nebudete." Prišiel ku mne z druhej strany múra. Bol oproti mne a usmieval sa.
"Ukážeme vám celé mesto ak budete chcieť. Všetko. Kam my chodíme, na naše miesta. Úplne všetko. Nebudeš ľutovať, že si nás stretla."
"Sľubuješ?" pošepkala som.
"Sľubujem." Pošepkal späť a usmial sa. Zanedlho prišla aj Taiki a ostatný. Spolu sme šli až k ich škole. Pre ňou bolo veľa detí a aj rodičov. Brány školy boli v tento deň pre každého otvorené. Vošli sme dnu a stáli sme v obrovskej hale. Okolo chodilo veľa detí s ich rodičmi. Videla som aj učiteľov ako niečo hovoria rodičom. Kráčali sme chodbami. Prešli sme veľa tried a učební. Práve sme prechádzali chodbou kde na ich bokoch boli skrinky pre deti. V diaľke som videla ako ide Katie a jedna jej kamoška. Decká pred nimi ustupovali akoby to neviem kto bol. My sme sa tiež pritlačili k skrinkám aby nás nevideli. No šťastie nám neprialo. Prešla okolo nás a keď som si myslela, že pôjde ďalej zastavila sa. Pozrela sa na mňa a zamračila sa. Všetci sa na mňa a na ňu pozerali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Aiko lovely Sb Aiko lovely Sb | Web | 16. května 2010 v 18:54 | Reagovat

Moc hezký dílek, už se těším na další:-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama