Květen 2010

Lucim sa...

26. května 2010 v 19:35 | Hinatka |  Moje kecy
tztz
Lucim saaaa.... ale ne navzdy... mam teraz tazke dni takze ako ste si vsimli nic sem nepribuda nielenze nemam cas ale aj osobne problemy mam a preto tento moj blog docasne POZASTAVUJEM... ale nebojte sa... ja sa vratim urcite sa vratiim. pls SB nevymazte si ma ... ..
a ete neco zakladame nowu kapelu a jha tam mam urobit hudbu a tak takze noo drzte palceky... ked bude video hotowe urcite wam powem de to bude aby ste mohli posudit ake to je :D heh... no to je asik seckoo... dakujem vam za pochopenie... onedlho som spet.. co vy vete onedlho moze byt aj zajtra.., aj o hodinu :D... hehe lubiiiim waaas :D


Hinatka =)


:)6.kaptolka

25. května 2010 v 15:51
"Ale, ale kto tu je. Budeš chodiť na túto školu?" pokrútila som hlavou.
"To máš šťastie. Nemám rada konkurenciu." Taiki už chcela zasiahnuť, ale Cloe ju zastavila.
"Ja ju naopak rada mám. Vždy vyhrám." Povedala som a všetci čo to počuli vydali hlasité "Óóuuu." Katie stála ako obarená a nezmohla sa na slovo. Taiki a ostatný sa len usmievali.
"Si myslíš, aká si drsná však. Vyvediem ťa z omylu." Už zdvíhala ruku no medzi nás sa postavil Alex.
"Dobre, daj jej pokoj." V tom zavládlo hrobové ticho. Alex stál medzi mnou a Katie. Katie na neho civela a už nepovedala vôbec nič.
"Katie prestaň sa predvádzať a poď." Povedala Ann. To bolo to dievča čo bolo s ňou.
"Ty sa jej zastávaš? Prečo? Ani ju nepoznáš."
"Nepotrebujem roky, aby som niekoho spoznal. Stačia mi dva dni." Na toto sa Rocky a Max zasmiali.
"Tak fajn. Budeš ľutovať."
"Nemyslím si." Katie zrudla a nazlostene odišla preč. Všetci sa na mňa pozerali a ja som nevedela čo povedať. Nevravela som nič, ale odišla som preč.
"Maya!" skričala Taiki, no nechala ma ísť.
"No super." Hrešil Max.
"Ale dopadlo to celkom dobre." Chválil Lucas.
"To hej." Usmiali sa. Alex stál na mieste a pozeral tým smerom kade som odišla. K nám zatiaľ pristúpilo niekoľko žiakov.
"Hej Rocky, kto bolo to dievča?" spýtal sa jeden z nich.
"Maya."
"Tak jej povedz, že má odvahu."
"Pamätám si na jedno dievča, ktoré sa Katie postavilo a ona ju dala zbiť."
"Čože?" Taiki zbystrela zrak.
"No? Dala ju zbiť a potom musela odísť zo školy, aby jej ešte niečo nespravila."
"A to ste kedy chceli povedať?" spýtala sa nahnevane Taiki.
"No my sme nevedeli, že to zájde až takto ďaleko."
"Tak teraz to už viete."
"A je nádherná." Pošepkal jeden chalan.
"Čo si vravel?" nerozumela Cloe.
"Čo? Jáj, že je krásna." Zopakoval a Alex sa na neho pozrel.
"A nie?" zopakoval aj druhý.
"To je pravda. Všetci hovoria, že je nádherná." Poobzerali sa a bola to pravda. Niektorý si ma aj odfotili a stále sa pozerali na moju fotku. Hovorili, že som krásna, krajšia ako je Katie.
"Všetci o nej hovoria?" tešila sa Zoe.
"Wow, stala sa z nej hviezda." Tešil sa Scott.
"Do hajzlu!" povedal Alex a išiel preč. Nechápavo sa ne neho pozerali.
"Čo mu sadlo na nos?"
"Niečo určite." Povedala Cloe a šli preč. Sedela som vonku na lavičke a rozmýšľala som.
"Prečo sa postavil pred nás? Niečo mi uniklo?" premýšľala som. Prišlo ku mne jedno dievča.
"Ahoj ja som Ann, ty si Maya však?"
"Áno som."
"Teší ma. Prečo si zdrhla?"
"A čo by som tam robila?"
"Ja neviem, tešiť sa z víťazstva?" usmiala sa.
"A akého?"
"No, že si sa postavila Katie. To veľa deciek nespraví."
"Nevadí."
"Hm, vieš ale musím ťa varovať."
"Pred čím?"
"Pred Katie. Nemá rada konkurenciu. Vie pre krásu a preto čo chce urobiť všetko. Všetko."
"Ale ja som nie jej súperka. A ty si jej kamoška. Prečo mi to hovoríš?"
"No lebo viem, že prehráš. Nič v zlom, ale vyzeráš na slušňáčku a to ona rozhodne nie je. Som jej kamoška, ale nebola som. Keď nastúpila na školu z každého si robila srandu. Robila zle a každého strápňovala. Nikto s ňou nechce mať nič spoločné. Nikto."
"Až na teba a tú druhú."
"Ja a Mici sme sa rozhodli, že sa s ňou spriatelíme. Predsa len keď si s niekým kto vyhráva, vyhráš aj ty. Sme s ňou len preto, aby sme nemali problémy."
"Využívanie?"
"Áno, ale zato musíme trpieť jej správanie. Je to obojstranné." Prikývla som a ona sa postavila.
"A ešte niečo." Pozrela som sa na ňu.
"Byť tebou, dám pokoj Alexovi."
"Čo?"
"Ona ho má rada a chce s ním chodiť. Odpísala veľa báb, ktoré s ním boli alebo ho chceli. Ty by si tak dopadnúť nemusela." Povedala a usmiala sa. Znova som sedela sama a tentoraz som rozmýšľala viac.
"Mám mu dať pokoj? O čo tej babe ide?"
"Aha to je tá kráska." Povedali chalani, ktorý prešli okolo mňa. Tak sa to dialo niekoľko ráz. Už som to nevydržala a postavila som sa na odchod. Niekto ma však chytil za ruku.
"Kam ideš?" spýtal sa Alex.
"Domov, nemám tu čo robiť." Povedala som a odtiahla ruku.
"Čo ti je? Ak ide o Katie tak tej sa neboj."
"Ja sa jej nebojím, ale tohto." Ukázala som na ostatných.
"Narodila som sa v kláštore a tam som strávila 16 rokov. Neviem ako to chodí tu vonku. A keď mi to chcela Katie predviesť zistila som to. V tomto živote ja žiť neviem."
"Mohla by si to aspoň skúsiť. Povedal som ti, že my sme iní."
"Tu nejde o vás. Mala som už potýčky s drogami a alkoholom." Povedala som smutne a začala som plakať.
"Ty si brala drogy?" neveril mi.
"Áno, ale už neberiem. Stalo sa zo mňa plaché dievča, ktoré nevie nič len sa skrývať za Taiki. Neviem nič, stále sa bojím a to mi ostane. Nie som nikto. A tým aj ostanem. V tomto modernom svete pre mňa miesto nie je." Povedala som už s plačom a utekala som preč. Chcel ísť za mnou no nešiel. Zjavili sa tam Max, Rocky, Cloe a Zoe a s nimi aj Taiki.
"Čo sa stalo?" spýtala sa Alexa.
"Nedokáže žiť?" pošepkal jej a ani sa na ňu nepozrel. Taiki sa len chytila za hlavu a vzdychla si.
"No super už zas."
"Čo je?" spýtala sa Zoe.
"Kam šla?"
"Išla sa zabiť!" povedala len tak mimochodom.
"Čože?" skričali všetci naraz a civeli na ňu.
"Ale nebojte sa, ona to nespraví. Ale ja už budem musieť ísť ju znova dať dokopy."
"A dáš?"
"Takýchto preklepov mala veľa. Vždy to pre dýchala, tak to pre dýcha aj teraz." Usmiala sa.
"Môžem ísť s tebou?" spýtal sa Alex. Usmiala sa a prikývla. Bežala som parkom, ulicami alebo cestami. Hľadala som nejaké miesto, no nijaké som nenašla. Rozhodla som sa teda, že pôjdem späť do kláštora. Vbehla som cez bránu a utekala som rovno do starého zrúcaného domu. Vyliezla som na terasu a sadla som si na múr.
Taiki a Alex bežali až k bráne a namierili si to rovno k starému domu.
"Nehovorila som? Tu je!!!" povedala a obaja sa usmiali. Pozrela som sa na nich a usmiala som sa.
"Maya! Okamžite poď dolu! Hneď!" kričala na mňa.
"Nie!" odfrkla som a urazene som zdvihla hlavu a usmiala sa.
"Ak nepôjdeš podobrotky...." začala.
"Tak to pôjde po zlotky." Povedal Alex, ktorý zatiaľ vyšiel hore. Pozrela som sa na neho, ale potom znova preč. Pristúpil k múru, na ktorom som sedela a oprel sa oň.
"Čo ti Ann povedala?" spýtal sa.
"Že....." pozrel na mňa " ti mám dať pokoj. Kvôli Katie."
"Aha tak tu je problém." Odvrátil zrak.
"Ja len..."
"Nič nehovor. Ak nechceš aby sme sa vídali ja to chápem." Povedal a sklopil hlavu.
"Ale to som nepovedala. A chcem." Pozrel na mňa.
"Vážne?"
"Nemysli si, že sa jej bojím. To nie, ale ani nebudem s ňou mať čo dočinenia." Usmiala som sa a Alex ma od nadšenia objal. Taiki prišla za nami a usmievala sa keď nás spolu videla. Alex bol u nás až do večera. Rozprávali sme sa o meste, škole a o všetkom možnom. Dostali sme sa aj na tému Katie. O nej nám Alex povedal úplne všetko. Aká je, ako sa správa a atď. Veľmi ma to neprekvapovalo. Už keď som ju prvýkrát videla, vedela som, že ju nebudem mať v láske. O ôsmej šiel Alex domov a my na večeru.
"Ale dobre bolo!" Povedala mi Taiki.
"To hej. A inak čo bolo v škole keď som odišla?"
"Čakala som kedy sa to spýtaš. Niektorý chalani si ťa odfotili a tešia sa keď znova prídeš do školy. Presviedčali Maxa, Rockyho, Scotta a Lucasa, aby ťa čím skôr znova priviedli do školy. Všetci hovorili, že si nádherná a že by ťa chceli len pre seba." Povedala natešene.
"No super. To je skvelé."
"Nehovoríš to s nadšením!"
"A mala by som? Netúžim po ničom inom, ako si ešte viac znepriateliť Katie!"
"Ale nechaj tú kravu tak a venuj sa sebe a nám!" usmiala sa a ďalej sme jedli. O desiatej sme zaľahli do postele a spali. Ja som však nezažmúrila ani oko. Stále som musela myslieť na Katie a Alexa. Nemohla som si ich vypratať z hlavy a nemám potuchy čo robiť.

7.kapitola

25. května 2010 v 15:49 Dievcata z klastora
"Ale, ale kto tu je. Budeš chodiť na túto školu?" pokrútila som hlavou.
"To máš šťastie. Nemám rada konkurenciu." Taiki už chcela zasiahnuť, ale Cloe ju zastavila.
"Ja ju naopak rada mám. Vždy vyhrám." Povedala som a všetci čo to počuli vydali hlasité "Óóuuu." Katie stála ako obarená a nezmohla sa na slovo. Taiki a ostatný sa len usmievali.
"Si myslíš, aká si drsná však. Vyvediem ťa z omylu." Už zdvíhala ruku no medzi nás sa postavil Alex.
"Dobre, daj jej pokoj." V tom zavládlo hrobové ticho. Alex stál medzi mnou a Katie. Katie na neho civela a už nepovedala vôbec nič.
"Katie prestaň sa predvádzať a poď." Povedala Ann. To bolo to dievča čo bolo s ňou.
"Ty sa jej zastávaš? Prečo? Ani ju nepoznáš."
"Nepotrebujem roky, aby som niekoho spoznal. Stačia mi dva dni." Na toto sa Rocky a Max zasmiali.
"Tak fajn. Budeš ľutovať."
"Nemyslím si." Katie zrudla a nazlostene odišla preč. Všetci sa na mňa pozerali a ja som nevedela čo povedať. Nevravela som nič, ale odišla som preč.
"Maya!" skričala Taiki, no nechala ma ísť.
"No super." Hrešil Max.
"Ale dopadlo to celkom dobre." Chválil Lucas.
"To hej." Usmiali sa. Alex stál na mieste a pozeral tým smerom kade som odišla. K nám zatiaľ pristúpilo niekoľko žiakov.
"Hej Rocky, kto bolo to dievča?" spýtal sa jeden z nich.
"Maya."
"Tak jej povedz, že má odvahu."
"Pamätám si na jedno dievča, ktoré sa Katie postavilo a ona ju dala zbiť."
"Čože?" Taiki zbystrela zrak.
"No? Dala ju zbiť a potom musela odísť zo školy, aby jej ešte niečo nespravila."
"A to ste kedy chceli povedať?" spýtala sa nahnevane Taiki.
"No my sme nevedeli, že to zájde až takto ďaleko."
"Tak teraz to už viete."
"A je nádherná." Pošepkal jeden chalan.
"Čo si vravel?" nerozumela Cloe.
"Čo? Jáj, že je krásna." Zopakoval a Alex sa na neho pozrel.
"A nie?" zopakoval aj druhý.
"To je pravda. Všetci hovoria, že je nádherná." Poobzerali sa a bola to pravda. Niektorý si ma aj odfotili a stále sa pozerali na moju fotku. Hovorili, že som krásna, krajšia ako je Katie.
"Všetci o nej hovoria?" tešila sa Zoe.
"Wow, stala sa z nej hviezda." Tešil sa Scott.
"Do hajzlu!" povedal Alex a išiel preč. Nechápavo sa ne neho pozerali.
"Čo mu sadlo na nos?"
"Niečo určite." Povedala Cloe a šli preč. Sedela som vonku na lavičke a rozmýšľala som.
"Prečo sa postavil pred nás? Niečo mi uniklo?" premýšľala som. Prišlo ku mne jedno dievča.
"Ahoj ja som Ann, ty si Maya však?"
"Áno som."
"Teší ma. Prečo si zdrhla?"
"A čo by som tam robila?"
"Ja neviem, tešiť sa z víťazstva?" usmiala sa.
"A akého?"
"No, že si sa postavila Katie. To veľa deciek nespraví."
"Nevadí."
"Hm, vieš ale musím ťa varovať."
"Pred čím?"
"Pred Katie. Nemá rada konkurenciu. Vie pre krásu a preto čo chce urobiť všetko. Všetko."
"Ale ja som nie jej súperka. A ty si jej kamoška. Prečo mi to hovoríš?"
"No lebo viem, že prehráš. Nič v zlom, ale vyzeráš na slušňáčku a to ona rozhodne nie je. Som jej kamoška, ale nebola som. Keď nastúpila na školu z každého si robila srandu. Robila zle a každého strápňovala. Nikto s ňou nechce mať nič spoločné. Nikto."
"Až na teba a tú druhú."
"Ja a Mici sme sa rozhodli, že sa s ňou spriatelíme. Predsa len keď si s niekým kto vyhráva, vyhráš aj ty. Sme s ňou len preto, aby sme nemali problémy."
"Využívanie?"
"Áno, ale zato musíme trpieť jej správanie. Je to obojstranné." Prikývla som a ona sa postavila.
"A ešte niečo." Pozrela som sa na ňu.
"Byť tebou, dám pokoj Alexovi."
"Čo?"
"Ona ho má rada a chce s ním chodiť. Odpísala veľa báb, ktoré s ním boli alebo ho chceli. Ty by si tak dopadnúť nemusela." Povedala a usmiala sa. Znova som sedela sama a tentoraz som rozmýšľala viac.
"Mám mu dať pokoj? O čo tej babe ide?"
"Aha to je tá kráska." Povedali chalani, ktorý prešli okolo mňa. Tak sa to dialo niekoľko ráz. Už som to nevydržala a postavila som sa na odchod. Niekto ma však chytil za ruku.
"Kam ideš?" spýtal sa Alex.
"Domov, nemám tu čo robiť." Povedala som a odtiahla ruku.
"Čo ti je? Ak ide o Katie tak tej sa neboj."
"Ja sa jej nebojím, ale tohto." Ukázala som na ostatných.
"Narodila som sa v kláštore a tam som strávila 16 rokov. Neviem ako to chodí tu vonku. A keď mi to chcela Katie predviesť zistila som to. V tomto živote ja žiť neviem."
"Mohla by si to aspoň skúsiť. Povedal som ti, že my sme iní."
"Tu nejde o vás. Mala som už potýčky s drogami a alkoholom." Povedala som smutne a začala som plakať.
"Ty si brala drogy?" neveril mi.
"Áno, ale už neberiem. Stalo sa zo mňa plaché dievča, ktoré nevie nič len sa skrývať za Taiki. Neviem nič, stále sa bojím a to mi ostane. Nie som nikto. A tým aj ostanem. V tomto modernom svete pre mňa miesto nie je." Povedala som už s plačom a utekala som preč. Chcel ísť za mnou no nešiel. Zjavili sa tam Max, Rocky, Cloe a Zoe a s nimi aj Taiki.
"Čo sa stalo?" spýtala sa Alexa.
"Nedokáže žiť?" pošepkal jej a ani sa na ňu nepozrel. Taiki sa len chytila za hlavu a vzdychla si.
"No super už zas."
"Čo je?" spýtala sa Zoe.
"Kam šla?"
"Išla sa zabiť!" povedala len tak mimochodom.
"Čože?" skričali všetci naraz a civeli na ňu.
"Ale nebojte sa, ona to nespraví. Ale ja už budem musieť ísť ju znova dať dokopy."
"A dáš?"
"Takýchto preklepov mala veľa. Vždy to pre dýchala, tak to pre dýcha aj teraz." Usmiala sa.
"Môžem ísť s tebou?" spýtal sa Alex. Usmiala sa a prikývla. Bežala som parkom, ulicami alebo cestami. Hľadala som nejaké miesto, no nijaké som nenašla. Rozhodla som sa teda, že pôjdem späť do kláštora. Vbehla som cez bránu a utekala som rovno do starého zrúcaného domu. Vyliezla som na terasu a sadla som si na múr.
Taiki a Alex bežali až k bráne a namierili si to rovno k starému domu.
"Nehovorila som? Tu je!!!" povedala a obaja sa usmiali. Pozrela som sa na nich a usmiala som sa.
"Maya! Okamžite poď dolu! Hneď!" kričala na mňa.
"Nie!" odfrkla som a urazene som zdvihla hlavu a usmiala sa.
"Ak nepôjdeš podobrotky...." začala.
"Tak to pôjde po zlotky." Povedal Alex, ktorý zatiaľ vyšiel hore. Pozrela som sa na neho, ale potom znova preč. Pristúpil k múru, na ktorom som sedela a oprel sa oň.
"Čo ti Ann povedala?" spýtal sa.
"Že....." pozrel na mňa " ti mám dať pokoj. Kvôli Katie."
"Aha tak tu je problém." Odvrátil zrak.
"Ja len..."
"Nič nehovor. Ak nechceš aby sme sa vídali ja to chápem." Povedal a sklopil hlavu.
"Ale to som nepovedala. A chcem." Pozrel na mňa.
"Vážne?"
"Nemysli si, že sa jej bojím. To nie, ale ani nebudem s ňou mať čo dočinenia." Usmiala som sa a Alex ma od nadšenia objal. Taiki prišla za nami a usmievala sa keď nás spolu videla. Alex bol u nás až do večera. Rozprávali sme sa o meste, škole a o všetkom možnom. Dostali sme sa aj na tému Katie. O nej nám Alex povedal úplne všetko. Aká je, ako sa správa a atď. Veľmi ma to neprekvapovalo. Už keď som ju prvýkrát videla, vedela som, že ju nebudem mať v láske. O ôsmej šiel Alex domov a my na večeru.
"Ale dobre bolo!" Povedala mi Taiki.
"To hej. A inak čo bolo v škole keď som odišla?"
"Čakala som kedy sa to spýtaš. Niektorý chalani si ťa odfotili a tešia sa keď znova prídeš do školy. Presviedčali Maxa, Rockyho, Scotta a Lucasa, aby ťa čím skôr znova priviedli do školy. Všetci hovorili, že si nádherná a že by ťa chceli len pre seba." Povedala natešene.
"No super. To je skvelé."
"Nehovoríš to s nadšením!"
"A mala by som? Netúžim po ničom inom, ako si ešte viac znepriateliť Katie!"
"Ale nechaj tú kravu tak a venuj sa sebe a nám!" usmiala sa a ďalej sme jedli. O desiatej sme zaľahli do postele a spali. Ja som však nezažmúrila ani oko. Stále som musela myslieť na Katie a Alexa. Nemohla som si ich vypratať z hlavy a nemám potuchy čo robiť.

8.kapitolka

25. května 2010 v 15:47
Tu mame dalsiu cast Rock star :D-...

"Vždy keď sa pozriem na hviezdy upokojuje ma to. Aj teba?" spýtala sa a ani sa na mňa nepozrela.
"Áno, aspoň viem rozmýšľať a...."
"A nikto ťa pri tom neotravuje!" dopovedala za mňa.
"Áno, ako viete?"
"Ja viem všetko." Vyvalila som
na ňu oči.
"A čo viete?"
"Že si sa nezachovala správne ku svojej kamarátke. Nie je tak?" sklopila som hlavu.
"Správy sa tu šíria rýchlo."
"Tak mi povedz, čo ťa viedlo sa ku nej takto správať?"
"Záleží mi na kapele. Myslela som si, že keď bude jedna z nás mať chalana bude to brániť kapele. Nedá sa urobiť si čas na chalana a aj na nás. Na kapele mi veľmi záleží!"
"To ti verím. A myslíš si, že si tomu pomohla keď si jej zakázala sa s Joeom stretávať? Nemyslíš, že v kapele nejde len o hudbu, ale aj o dôveru medzi vami?" prekvapene som sa na ňu pozrela.
"Pozri sa, Keisy je predsa tvoja kamarátka. Ak by si jej zakázala sa stretávať zo svojou láskou myslíš si, že by v kapele zostala? Poviem ti to isté čo Daizy. Ak ti záleží na kapele, musí ti záležať aj na jej členoch nie? Predstav si, že ti mama kúpila cukríky." Nechápavo som sa na ňu pozrela.
"Cukríky!" prikývla som.
"S hroznovou príchuťou a jablkovou!"
"Tie mám najradšej."
"Ja viem. Tak predstav si, že ti ich položí na stolík a povie ti vyber si . buď jedno alebo druhé. Ale ty ich miluješ obe a chceš oboje. Ale mama ti povie, že si ešte malá a nezjedla by si všetky naraz. Ale ty ich aj tak chceš. Ktoré by si si vybrala?"
"Ja neviem, asi ani jedni. Druhé by som si dala zajtra."
"Áno dala, ale kebyže si musíš vybrať, ktoré by to boli?"
"Neviem" pokrútila som hlavou a rozmýšľala som kam s týmto smeruje.
"Dobre a teraz si predstav, že jeden balík cukríkov je kapela a druhá kamarátky!" otvorila som oči a pozrela sa na ňu.
"Predstav si, že si teraz musíš niečo vybrať. Ktoré by si si vybrala?" pozrela som sa do zeme.
"Počúvaj ma Denny. Ak by si si vybrala kapelu, musela by si hrať na všetky nástroje sama a kapela by sa aj tak po dlhšom čase rozpadla. Ak by si si vybrala kamarátky, stratila by si kapelu a aj svoj sen. A po čase by ste sa s kamarátkami už nebavili a kapelu by si obetovala nadarmo. Tak mi povedz, čo by si si vybrala?" mlčala som. Tento príklad je ťažší než cukríky.
"Tak vidíš."
"Nemá to odpoveď?" spýtala som sa s nádejou a ona sa usmiala.
"Všetko má odpoveď Denny."
"A toto má akú?"
"Keď si máš vybrať medzi balíčkami cukríkov a chceš oboje naraz, tak ich jednoducho zjedz obe."
"Ale povedala ste, že si môžem zobrať len jeden balík!"
"Pomiešaš ich a zoberieš si iba polovicu. A tú druhú zajtra. Máš rada aj hrozno aj jablko tak ich budeš mať obe. Keď ich pomiešaš budeš mať ten istý deň oboje a aj na druhý deň!" od úžasu som široko otvorila oči.
"A teraz si to predstav s kamarátkami a kapelou. Ak si vyberieš jedno stratíš druhé. Tak si vyber oboje a nestratíš ani jedno. Ak si vyberieš kapelu musíš mať k nej aj členov.
Bolo ráno osem hodín a ja som si zívla a vstala. Poobzerala som sa po izbe a ospalo som šla do kúpeľne. Vyzliekla som sa a šla som pod sprchu. Dala som si moju čiernu nočnú košeľu naspäť a umyla som si zuby a tvár. Potom som vzala hrebeň a učesala som si svoje dlhé čierne vlasy. Keď som už bola hotová ešte som sa namaľovala a vyšla z izby. Šla som do skrine a vybrala som si rifle a tričko bez ramienok. Obliekla som sa a otvorila okno.
"Dobré ráno!" ozvala sa vysmiata Daizy. S úsmevom som na ňu pozrela a videla som, že ešte je v pyžame.
"Nepôjdeme skúšať?"
"Áno, ale komu sa chce obliekať sa?"
"Mne áno." povedala som sa začala som sa smiať. Spolu sme vyšli do izby a tam už sedeli aj Denny a Amy. Denny sa na mňa smutne pozrela a ja som nič nepovedala a objala ju. Pošepkala som jej, že som jej odpustila a ďalej sme to už neriešili. Keď už bolo deväť náš manažér Cody Witkins nás vzal do štúdia.
"Takže dámy. Dnes budete pilne pracovať." napomenul nás v limuzíne.
"Ako včeličky." zasmiala sa Denny.
"Áno Denny ako včeličky. Rozhodol som sa, že spravíte nové CD."
"A nemali by sme to rozhodnúť my?" nechápala Amy.
"Áno, ale ja som vás manažér."
"No a?"
"Takto, o necelé dva týždne budete mať koncert. To je 14 dní. A vy tam chcete vystúpiť zo starými pesničkami?"
"Nie však dnes ideme skúšať nie?" usmiala som sa.
"Áno, ale aj tak to chce nejaké CD. No tak potešte ma." prosil nás.
"Cody, už sme vydali CD."
"Po koncerte môžeme dobre?" usmiala sa Daizy a pobozkala ho na líce. Vedel, že keď povie čokoľvek nepresvedčí nás, tak to radšej nechal tak. Cez celé mesto sme prešli veľmi rýchlo až ku štúdiu. Bola to veľká červená budova. Podobná ako obrovská vila. V tomto dome skúšajú celebrity svoje pesničky. Nie všetky, ale niektoré áno. Vystúpili sme z auta a vošli do domu. Namierili sme si to širokými chodbami. Na stenách boli obrazy celebrít a dvere, ktoré vedú do skúšacích miestností. Prechádzali sme tade až k tým dverám, ktoré boli až úplne na konci. Vošli sme a pred sebou sme mali dve miestnosti. Prvá bola prázdna a v druhej boli naše hudobné nástroje. Boli oddelené sklenenou stenou. V prvej miestnosti pri tej sklenenej stene bola stolička a pred ňou nástroje na spracovanie hudby. Ako pre DJ-a. Tam si vždy sadol Cody a sledoval ako nám to ide.
"Tak ideme nato." rozkázala Daizy. Išli sme do tej druhej miestnosti a zobrali sme si naše nástroje. Každá sme si zahrali sami pre seba niekoľko tónov, aby sme sa precvičili a potom sme spolu začali hrať a spievať. Znelo to super a ja som bola rada, že som teraz tu. Keď ide o hudbu tak sme neporaziteľné. Ako Daizy vravela. My berieme hudbu veľmi vážne.

Ahojki

17. května 2010 v 14:28 Moje kecy

Navstevnost za minuly tyden (10.5. 2010 - 16.5. 2010) je:
Pondeli: 7
Utery: 8
Streda: 3
Ctvrtek: 10
Patek: 5
Sobota: 6
Nedele: 17

Celkem: 56

5.kapitolka ♥

16. května 2010 v 17:59
"Teta Clarise má pravdu. Nemala by si mi stále vyhovovať. Buď sama sebou. Ak si dnes manžela nevyberiem, nevadí. Mala by som si ho hľadať tvrdou prácou a nie rozkazovať sestre. Odpusť mi!!" povedala a objala ma. Stále som bola s tohto rozhovoru mimo.
"Môj ocko veril, že nenávidím poslušnosť? Ale prečo mi to nikdy nepovedal? Prečo?" bolo už neskoro večer a Tiana sa už prehrabovala v mojich veciach.
"A čo tak toto?" povedala a hodila mi na posteľ šaty. Večer prišiel ako z vody a už bol čas na ples. Všetci hostia sa zišli vo veľkej plesovej hale. Prišli králi a kráľovné zo všetkých kútov sveta. Princovia a princezné. Stred sály bol ako tanečný parket a tam spolu, všetci naraz tancovali zvláštne tance. Rozprávali sa a bavili. Tešili sa s plesu a aj s tej výzdoby, ktorú spravili.
"Selina, poď už!" napomenula ma Lynn, keď sa vrátila z dediny.
"Ale, nemyslím si, že je to správne!" povedala spoza prezliekacej steny.
"Vylez, lebo si po teba prídem!"
"Tak dobre, ale nesmej sa!" povedala som a vykročila som spoza steny. Lynn od úžasu na mňa vyvalila oči a s otvorenými ústami sa na mňa pozerala. Mala som na sebe dlhé, bielo-modré šaty až po zem. Na hrudi som mala korzet a okolo pása som mala dlhú bielu mašľu. Na rukách som mala biele rukavice až po lakte. Na krku som mala náhrdelník a na hlave korunku. Moje dlhé zamatovo lesknúce a hebké dlhé vlasy som mala až po pás. Na nohách sa mi leskli strieborné črievičky.
"Wow!" povedala a ani nezavrela pusu.
"Ako vyzerám?" povedala som a otočila som sa aby som sa jej ukázala aj zozadu.
"Vyzeráš naozaj skvele. Už vidím Tianu ako puká od závisti."
"To nie. Ja dnes s nikým hovoriť nebudem. Budem sedieť na mieste a bude!" usmiala som sa a spolu sme vykročili do haly, kde už uvádzali hostí. Keď som len tak pozrela na halu, bolo v nej plno princov a princezien, ktorý tancovali alebo sa len tak rozprávali. Videla som aj služobníctvo ako obsluhuje.
"Jej veličenstvo kráľovná Clarise!" vyhlásil majordómus a do siene vstúpila moja teta Clarise. Všetci sa jej poklonili a potom sa ďalej uvádzalo. Na rade bola Tiana, ktorá ma zavolala k sebe.
"Pripravená?" pošepla mi.
"Načo?"
"Trvala som na tom, aby nás uviedli spolu." Vyvalila som na ňu oči a v tom majordómus prehovoril.
"Jej veličenstvo, princezná Tiana a jej veličenstvo princezná.... Selina!" odmlčal sa a v tom zavládlo hrobové ticho. Vstúpili sme do siene a všetci sa nám poklonili. Princezné na mňa so závisťou pokukovali a princovia si trhali oči pri pohľade na mňa. Prešli sme po schodoch a začalo sa znova uvádzať. Pristúpili sme k mame a tá sa na mňa žiarivo usmiala.
"Vyzeráte skvele."
"Ďakujeme!" povedala Tiana a začala sa rozprávať s kým sa dalo. Ja som sa však veľmi nudila. Nemala som sa o čom a s kým rozprávať. V tom som uvidela Lynn, tak som šla za ňou.
"Ahoj, užívaš si?" spýtala som sa jej a napila som sa vína.
"Ani nie, ale vyzerá to tak, že nie som sama." Pozrela na mňa a ja som pokrútila očami.
"Vyzerá. Jakživ som sa nikdy takto nenudila."
"Možno ti v tom pomôže tvoj bratranec Larry!" povedala a ja som sa pozrela za seba. Kráčal ku mne môj bratranec Larry. Od detstva sme boli dobrý kamaráti a strávili sme spolu veľa chvíľ. Dobrých aj zlých.
"Dobrý večer!" pozdravil sa milo a naklonil sa, aby ma pobozkal na líce. Nechala som sa a milo som sa usmiala. Všetci princovia okolo zelenali od závisti.
"Nudíš sa?" spýtala som sa ho.
"A kto nie? Nie že by to tu nebolo super, ale...."
"Ja viem, pôvodne som sem nemala ísť, ale prišla som!"
"Pôvodne? A to prečo?"
"No..." začala som.
"Mala krízu." Odpovedala za mňa Lynn. Larry sa na ňu žiarivo pozrel a aj ona na neho. Už dlho viem, že si tí dvaja padli do oka a vzájomnú náklonnosť vôbec neskrývali.
"Hej!!" skričala som na nich keď nepočúvali čo som im hovorila a hneď sa prebrali.
"Čo?"
"Ach jaj, už zas. Vy dvaja ste ale.... jáááj." Začali sa smiať a k nám prišiel nejaký iný princ, ktorý prišiel určite za mnou.
"Nazdar Larry, moja sestra ťa všade hľadá." Povedal.
"No nazdar. Už zas? To nie je možné. Ona mi snáď nedá pokoj."
"Ja za to nemôžem!" ten princ sa pozrel na mňa a ja som si práve odpila s vína. Nenápadne naznačil Larrym, aby nás predstavil. On len pokrútil očami.
"Selina toto je Blacy." Poklonil sa.
"Blacy... Selina." Poklonila som sa aj ja.
"Teší ma!" povedala som a znechutene som sa pozrela na Lynn, ktorá sa len smiala. Chvíľu sme sa zarozprávali až kým som ho neuvidela. Práve som pila a v tom som vypľula víno s pusy.

6.kapitola

16. května 2010 v 17:57 Dievcata z klastora
"A zajtra vám ukážeme školu dobre?" navrhla Cloe keď sme boli už pri bráne do kláštora.
"Áno je deň otvorených dverí." Potešil sa Rocky.
"Tak dobre." Usmiali sme sa.
"Mohli by sme po vás prísť o ôsmej ráno?" spýtal sa Max.
"Jasné, budeme čakať." Usmiala sa Taiki.
"Tak fajn." Potešila sa Zoe a spolu s Cloe nás objali. Objali nás aj chalani. Keď ma šiel objať Alex ani ja a ani on sme sa nechceli pustiť. Pri ňom som sa cítila tak dobre, tak skvele. No museli sme sa pustiť, pretože sme mali ísť domov. Prešli sme cez bránu a šli dnu.
"Sú naozaj super." Chválila Cloe, keď aj oni boli na ceste domov.
"Že? S nimi je fakt sranda." Povedal Max.
"To hej. Sa teším na zajtra." Povedal Scott.
"To budú scény v škole." Poznamenal Lucas.
"Prečo?" spýtali sa ho naraz.
"Videli ste Mayu? Je taká krásna, že na ňu budú všetky baby na škole civieť ako na nepriateľa."
"To máš pravdu. Je naozaj nádherná."
"Ale no chlapci. Snáď ste sa nezamilovali." Zastavili ich Cloe a Zoe. Všetci zastavili a smiali sa.
"To nie, ale uznaj, že je krásna."
"To je a poriadne."
"Asi bude po mame." Smiali sa a stále stáli. Jediný, ktorý kráčal ďalej bol Alex. S prekvapením sa na neho pozerali.
"Ale, ale ale. Nehovorte mi, že si myslíte to čo ja." Uškrnul sa Rocky.
"Asi hej." Zasmial sa Scott a pridali sa k nemu.
"Konečne ste tu! Kde ste tak dlho boli?" hneval sa na nás kňaz keď sme vošli do kláštora.
"Nehnevajte sa. Trochu sme meškali. Už sa to nikdy nestane." Ospravedlňovala sa Taiki.
"Dobre. A mimochodom čo malo znamenať to divadlo o druhej?" povedal a pozrel na mňa.
"No to je tak, že..."
"Ona za to nemôže. Tá mníška ju nútila a sotila na zem."
"Čože? Nechápem. Čo sa presne stalo."
"No volala na mňa. Prišla som k nej a vynadala mi za to, že sme nikomu nepovedali, že ideme preč. Potom mi povedala, že máme ísť na záhradu pracovať. Nechcela som ísť, tak ma potiahla za ruku až som preletela múr a padla som na zem. Potom mi pomohli a išli sme preč." Povedala som mu.
"V akej záhrade?" nechápal.
"Ja neviem. Povedala, že máme ísť do záhrady."
"Dobre to si s ňou ešte vybavím. Choďte dnu bude večera. A potom spať." Povedal a otočil sa na odchod.
"Počkajte!!" skričala Taiki a postavila sa pred neho.
"Mohli by sme ísť zajtra na celý deň preč?"
"Čože? Dohodli sme sa na dvoch hodinách."
"Áno my vieme, ale naši noví kamaráti by nám ukázali mesto. Prosííím!" prosila ho.
"Hm, no dobre, ale hneď o ôsmej prídete domov. Dohodnuté?"
"Dobre!!" potešila sa a utekala za mnou, lebo som už bola na ceste do izby.
"Prečo nečakáš?"
"Prepáč. Čo si vybavila?"
"Môžeme ísť na zajtra von. Celý deň." Potešila sa a spolu sme šli do izby. Mali sme večeru a potom sme si šli ľahnúť.
Nejako nad ránom som sa zobudila a nevedela som zaspať. Obliekla som sa a potichu som vyšla z izby von. Prešla som chodbami až k bráne. Potichu som ju otvorila a vyšla von. Prešla som po chodníku až k múru. Keď som k nemu prišla sadla som si naň a pozerala sa na okolie. Rozmýšľala som prečo a kto ma nechal v kláštore. Chcela by som vedieť, kto sú moji rodičia a kto som vlastne ja. Pamätám si len červené, žiariace svetlo a nič viac. Bol to oheň. Niečo sa mi stalo keď som bola malá, ale nevedela som čo to bolo. Od vtedy sa mi snívajú sny s ohňom a s tým dňom keď ma nechala mama a otec pri kláštore. Bojím sa ohňa a vždy keď ho vidím tak sa mu vyhýbam. Ani neviem prečo, ale mám taký pocit, že raz svojich rodičov nájdem. Ale neviem kde a ani kedy. Ale chcela by som to vedieť.
Už svitalo a mňa ožiarili prvé, slnečné lúče. Zvon v kláštore zvonilo na pol ôsmu. Mníšky vychádzali s kláštora a začali sa len tak prechádzať. Videla som kňaza ako karhá jednu z mníšok.
"Nerada spíš?" ozval sa hlas za mnou. V tom momente som ten hlas poznala a otočila som sa. Bol to Alex.
"Tak nejako. Ty?"
"Tiež." Usmial sa a ja som sa musela tiež.
"Čo tu robíš?" spýtala som sa ho.
"No, nevedel som zaspať tak som šiel sem skôr."
"Aha a ostatný prídu kedy?"
"Za 15 minút." Prikývla som.
"V ktorom ročníku vlastne ste?"
"V prvom. To je stredná."
"Aha, to je fajn."
"No hej a vy kde chodíte do školy?"
"Sem!" pokrútila som očami.
,,Veľa srandy si tu neužijete čo?"
"Ani nie. A už sa tu poriadne nudíme."
"S nami sa rozhodne nebudete." Prišiel ku mne z druhej strany múra. Bol oproti mne a usmieval sa.
"Ukážeme vám celé mesto ak budete chcieť. Všetko. Kam my chodíme, na naše miesta. Úplne všetko. Nebudeš ľutovať, že si nás stretla."
"Sľubuješ?" pošepkala som.
"Sľubujem." Pošepkal späť a usmial sa. Zanedlho prišla aj Taiki a ostatný. Spolu sme šli až k ich škole. Pre ňou bolo veľa detí a aj rodičov. Brány školy boli v tento deň pre každého otvorené. Vošli sme dnu a stáli sme v obrovskej hale. Okolo chodilo veľa detí s ich rodičmi. Videla som aj učiteľov ako niečo hovoria rodičom. Kráčali sme chodbami. Prešli sme veľa tried a učební. Práve sme prechádzali chodbou kde na ich bokoch boli skrinky pre deti. V diaľke som videla ako ide Katie a jedna jej kamoška. Decká pred nimi ustupovali akoby to neviem kto bol. My sme sa tiež pritlačili k skrinkám aby nás nevideli. No šťastie nám neprialo. Prešla okolo nás a keď som si myslela, že pôjde ďalej zastavila sa. Pozrela sa na mňa a zamračila sa. Všetci sa na mňa a na ňu pozerali.

7.kapitolka

16. května 2010 v 15:24
Mame tu dalsie pokracowanie.. Rock star :D


"Kam ideš?"
"Vyriešiť to!"
"Nie, poď radšej vypadneme!" prosil a chytil mi tvár do dlaní. Rukami som mu ich stisla.
"Sám si predsa povedal, aby som si povedal svoj názor. Tak to pôjdem urobiť!" pobozkala som ho a šla za nimi. Strašne sa medzi sebou hádali a ja som to už nemienila ďalej počúvať. Prepchala som sa pomedzi nich a stála som zoči voči Denny a Daizy.
"Som tu!!" Amy ma chytila za ruku a ťahala od nich, ale ja som pevne stála.
"Tak môžeme ísť." povedali a otočili sa na odchod.
"Ale ja nikam nejdem." povedala som a v tom momente sa zastavili. Amy a chalani len otvárali ústa od prekvapenia.
"Čo si to povedala?" spýtala sa Denny, akoby nepočula.
"Že nikam nejdem. Ak s tým máte problém nech sa páči, ale ja zostávam tu!"
"Aha, tak takto. Čo si ty myslíš Keisy?"
"Nemôžeš s ním chodiť!!"
"Skúste mi v tom zabrániť!" povedala som vážne a Lolo a Nick od úžasu skríkli "Óóóó!!"
"Vážne to chceš vidieť?" postavila sa mi Denny. Daizy si všimla, že keď som sa im postavila, že to nemá cenu. Predsa len ma má rada a nechce mi ublížiť. Chytila Denny za ruku a chcela zobrať preč, ale nenechala sa.
"Ty pôjdeš s nami domov." povedala Denny prísne.
"Áno, ale len po veci."
"Aké veci?"
"Moje veci. Ak sa tam vrátim tak len preto aby som sa zbalila a odišla preč."
"Kam preč?"
"Preč. Z domu a aj s kapely." už niečo chcela povedať, ale Daizy sa medzi nás postavila.
"Denny už by to stačilo!!!" prekvapene sme na ňu pozreli.
"Čože?"
"Nepočuješ? Už by to stačilo. Nedovolím ti aby si ju odlúčila od Joea. Nechcem to. A ani to aby mi kamarátka odišla zo života to nie. A ani ty to nechceš. Ale uvedom si, že aj keby si ju donútila, už nebudeme kapela. Záleží ti na nej nie? Tak ti potom musí záležať aj na ich členoch!!!" povedala vážne a Denny na ňu len s prekvapením pozerala. V hambe však sklopila hlavu a vyšla so smútkom preč. Daizy sa k nám otočila a my sme na ňu len s prekvapením civeli.
"No, dlho som to chcela urobiť. A ty Keisy si ma nepraj ak nebudeš s Joeom." povedala s úsmevom. Ja som sa ani na slovo nezmohla a rýchlo som ju šla objať. Ďalej sme ešte popíjali drinky a tak a zabávali sa. Ja som sa pokojne bozkávala s Joeom a bola rada, že to takto dopadlo. Veľmi rada. Bolo však už desať hodín tak sme museli ísť už domov. Ja som sa ešte pred barom lúčila s Joeom a bolo to také lúčenie, že sme tam stáli v objatí a nechceli sa pustiť.
"Stretneme sa zajtra?" prosil ma Joe.
"Neviem. Ideme skúšať a to asi celý deň."
"Desať minút si na mňa nájdeš." usmial sa.
"Áno, to ma nezabije." naposledy som ho pobozkala a nasadla do auta kde ma už čakali Amy a Daizy.
"Tak čo si rád?" spýtal sa Zeek Joea a potľapkal ho po ramene.
"Áno, ďakujem Zeek. Dobre si to vymyslel!" usmial sa a šiel za Nickom a Lolom do baru.
"Ale ja som nič nevymyslel!" pomyslel si Zeek a šiel tiež dnu.
Domov sme dorazili za niekoľko minút a Amy si to namierila rovno do postele. Bola opitá a na zajtra sa musela poriadne vyspať. Ja a Daizy sme na mol neboli takže sme sa ešte chvíľu rozprávali v obývačke do jedenástej. Potom už šla aj ona spať tak som už šla aj ja. Sadla som si na posteľ už v pyžame a myslela na dnešný deň. Aký bol nádherný. Ľahla som si do postele a ešte chvíľu pozerala na strop.
U Sexy Guys
Joe ležal na posteli a myslel na Keisy. Ako veľmi ju miluje a, že sa mu splnil sen. Teraz už vie čo k nemu Keisy cíti a on svoje city k nemu môže tiež vyjadriť. Či už v súkromí alebo na verejnosti.
"Milujem ťa" povedala obaja naraz a na to aj s úsmevom zaspali.
Pohľad Daizy
"Denny už by to stačilo!!!" prekvapene sme na ňu pozreli.
"Čože?"
"Nepočuješ? Už by to stačilo. Nedovolím ti aby si ju odlúčila od Joea. Nechcem to. A ani to aby mi kamarátka odišla zo života to nie. A ani ty to nechceš. Ale uvedom si, že aj keby si ju donútila, už nebudeme kapela. Záleží ti na nej nie? Tak ti potom musí záležať aj na ich členoch!!!" povedala vážne Daizy a ja som nahnevane odišla z baru preč. Kráčala som po uliciach a šla som domov. Keď som prišla k našemu domu, nešla som dnu, ale vyšla som po rebríku hore na strechu. Sadla som si na okraj a pozerala na hviezdy, lebo bola už noc.
"Že nikam nejdem. Ak s tým máte problém nech sa páči, ale ja zostávam tu!"
"Skúste mi v tom zabrániť!" myslela som na slová, ktoré mi povedala Keisy. Nevedela som, že sa vie takto brániť. Ale som rada. Bola som naozaj hlúpa.
V tom som však začula za sebou kroky. Otočila som sa a za mnou stála stará pani. Podopierala sa paličkou a mala na sebe staré šaty. Pristúpila ku mne a veľkou námahou si sadla vedľa mňa na okraj strechy. Prekvapene som sa na ňu pozerala. Ona sa však nepozerala na mňa, ale na hviezdy a pritom sa pekne usmievala.


to be continued :D ci ja sak to pise .D

Navstevnost :D

12. května 2010 v 22:04 Moje kecy

Navstevnost za minuly tyden (3.5. 2010 - 9.5. 2010) je:
Pondeli: 11
Utery: 6
Streda: 11
Ctvrtek: 7
Patek: 10
Sobota: 6
Nedele: 13

Celkem: 64


dakkujeeem :D

Jejo :D

11. května 2010 v 18:50 ObRaZkY
fsgtr

To je silaaa...

10. května 2010 v 19:29 ObRaZkY
dfgtrz
vfdgtrt

Rozvrh :D

7. května 2010 v 14:04 | Hinatka |  Moje kecy
Takze som sa rozhodla urobit si tento rozvrh aby som vedela sem ako chodit :D je to blbe ja wem ale pre mna to inak nejde :D:D:D:D...

Pondelok

Takze sem budem pridawat vv tento den hlawne obrazky :D:D:D:D:.....

Utorok

dneska budem obiehat Sbéčka :D

Streda

budem pridavat clanky ak sa nejake najdu :D

Štvrtok

pridawat budem moje powiedky :D a dalsie kapitoly :D

Piatok

obieham :D

Sobota a Nedeľa

zvysok co nestihnem za tyzden :D


no je to aj divne :D no co uz so mnou hehe :D... ale uzitocneee... :D:D

4.kapitolka ♥

5. května 2010 v 20:23
"Volali ste ma?" spýtala som sa.
"Áno! Sadni si!" prikývla som a posadila som sa oproti nej. Ona sa však postavila a začala sa za mnou prechádzať.
"Kde si bola?!"
"Prejsť sa."
"Sama?"
"Nie!"
"A kde je potom Lynn?"
"Matka načo sa pýtaš keď to dobre vieš?"
"So mnou s takýmto tónom hovoriť nebudeš!"
"Prepáč!"
"Ako si mohla dovoliť, aby navštívila rodinu?"
"A čo je na tom zakázané?"
"Selina, mám ťa rada. Veľmi rada, ale pochop ma, že som kráľovná a riešim problémy v celej krajine. Nesťažuj mi to aj so svojimi."
"Ale ja ťa nenútim to riešiť! Chcela som sa ísť prejsť a dovoliť jej aby šla navštíviť rodinu. Nič viac. Len som chcela priateľke pomôcť!" povedala som a so smútkom som si kľakla pred ňu na zem.
"Aspoň toto mi dovoľ, keď už na ples ísť nemôžem!" povedala som a začala som plakať. Ona však urobila to čo som od nej nečakala. Kľakla si ku mne a objala ma. Oproti nej som bola malá, tak som mala hlavu položenú na jej hrudi.
"Ja ti nič nevyčítam, len som sa o teba bála. Nesmieš odísť z hradu bez dozoru, len so s slúžkou. To by si nemala." Povedala a ja som cítila ako jej padla na moju hlavu slza. Pritisla som sa k nej bližšie a obe sme kľačali na zemi v objatí. Pri dverách stál Bernard a to čo videl ho vôbec nepotešilo. Už čakal, že budem mať zle, ale nestalo sa tak. Nahnevane radšej odpochodoval preč.
Neskôr som šla do svojej izby a našla som tam tetu Clarise.
"No konečne!" povedala. Prišla som s úsmevom k nej a poklonila som sa.
"Už som ti povedala, že sa mi nemáš klaňať."
"Prepáč, to je len zvyk." Usmiala som sa.
"Dopočula som sa od tvojej priateľky Lynn prečo nemôžeš ísť na ples. A poviem ti, nie je to tak správne."
"Ja viem, ale chcem aby si Tiana vybrala manžela. Ak by som tam bola budú sa princovia pozerať na mňa a nie na ňu!"
"A keď sa budú pozerať nebude to pravda?" pozrela som sa na ňu.
"Selina, ty aj Tiana ste veľmi pekné, ale Tiana by si mala uvedomiť, že aj keď tam ty nebudeš princovia budú hľadať hlavne teba. Mala by si si aj ty uvedomiť, že si krajšia ako je ona."
"Ale čo mi to tu hovoríš teta?"
"Pozri sa! Som aj tvoja teta aj jej. A tak k vám musím byť úprimná. Nehovorím, že Tiana pekná nie je, lebo je. Ale ty si krajšia a to si myslia všetky kráľovstvá."
"Čože?"
"Áno! Navštívila som veľa kráľovstiev a nikde sa nezmienili o Tiane, ale o tebe. Vraj ty si princezná pre ich deti a nie Tiana." Sklonila som hlavu k zemi.
"Mala by si byť rada!" povedala a v tom okamihu po chodbe prechádzala Tiana a keď započula tento rozhovor zastavila sa a počúvala.
"Ale nie som. Tiana je moja sestra a mojou povinnosťou je aby mala šťastný život!"
"A čo tvoj život Selina? Čo tvoje šťastie? Nie je náhodou to čo po tebe chcel môj brat?" povedala a pozrela sa von oknom.
"Čo prosím?" nechápala som.
"Pred smrťou mi často hovorieval o tebe. Že si poslušné dievčatko, ktoré má rada pravidlá. Vedel však, že ich nenávidíš. Vedel, že koho vidí nie je jeho malé dievčatko. Jeho Selina. Prial si, aby si bola taká aká si, nie? A tým si sa aj stala, ale stále pred sebou vidíš len svoju sestru. To budeš vždy robiť všetko preto, aby mala svoje šťastie ona? Budeš žiť v jej tieni? Vyrastala som medzi piatimi súrodencami a s toho som bola ja jediná dievča a vieš čo moji bratia pre mňa robili? Starali sa o mňa. Našli mi manžela, vybavili tresty, ktoré som nechtiac urobila. Boli sústredení na mňa a nie na seba!"
"A to robím aj ja!"
"Nie!!!" skríkla a s hnevom sa na mňa pozrela až som sa jej zľakla.
"Spamätaj sa Selina!!! Ak budeš robiť všetko preto, aby si vyhovela sestre zničíš si život tak ako aj moji bratia. Mali ma až priveľmi radi a potom keď mal niekto riadiť zem, ani jeden nemal o krajine ani poňatia. Nikto z nich nemal ani najmenšiu nádej stať sa kráľom. Až na mňa. Stala som sa ňou ja. Za ich zásluhy som tým čím som a oni žijú v hanbe, ale s pocitom, že pomohli svojej malej sestričke. Skazila som im život a to som nechcela. Bola som zaslepená kráľovstvom, že som zabudla na to čo je dôležité." Pristúpila ku mne. "teraz ma dobre počúvaj Selina. Aj keby sa tvoja mama a sestra mali od zlosti pokrájať, ty na ples pôjdeš. Ak nie a budeš stále robiť to čo ti prikazujú a budú ti riadiť život, nebudeš to ty." Povedala a šla k dverám. ""Buď tým, čím si! Buď sama sebou!" usmiala sa a vyšla z izby von. Ani sa nepozrela pri dvere a šla po chodbe preč. Tiana tam stála ako socha a nemohla uveriť tomu čo počula. Nakukla do izby a videla ma ako tam len tak stojím a pozerám sa cez okno. Prišla ku mne a pozerala sa na mňa.


:D:D:D

5.kapitola

5. května 2010 v 20:18 Dievcata z klastora
"Čo je?" skričala som späť. Mníška sa na mňa vražedne pozrela tak som radšej prišla k nej.
"Kam idete?" spýtala sa.
"Von."
"A to to ani nepoviete?"
"A mali by sme?"
"No a? Ak tu budete bývať tak by ste o sebe mali dať vedieť."
"Ale..."
"Žiadne ale... Okamžite pôjdete so mnou."
"A kam?"
"Dovnútra! Musíte niečo spraviť."
"A čo?"
"Čo ste si mysleli, že celé dni sa budete len zabávať? Pôjdete na záhradu pracovať." Povedala prísne a schmatla ma za ruku. Potiahla ma až som preletela cez múr.
"Maya!!" skričala Taiki a utekala mi na pomoc. Ostatný šli s ňou.
"Čo to robíš ty baba?"
"Aká baba? Idete pracovať na záhradu." Povedala znova. Taiki sa nezmohla na slovo a pozerala na mňa ako ležím na zemi.
"To si nemyslím!" povedal Alex. Preliezol múr a pomohol my vstať. Zdvihol ma, aby som vedela preliezť múr. Keď som už bola na druhej strane, preliezol späť a zakýval na pozdrav mníške, ktorá tam stála a bola fialová od zlosti. Zatiaľ sme už boli na ceste preč.
"Ďakujem!" usmiala som sa na Alexa. Opätoval mi to.
"A to bolo čo? Takto sa k vám správajú?" hnevala sa Zoe.
"Každý deň." Povedala Taiki.
"A to má byť kláštor. By som tam nevydržal ani deň." Pridal sa Lucas.
"Nechajte to tak. A kam ideme?" zapojila sa Cloe.
"Do parku." Povedal natešene Max a už tam utekal. My sme sa len smiali. Prišli sme do nejakého parku. Okolo bolo veľa takých deciek ako sme boli my. Sadli sme si na dve lavičky. Alex si sadol vedľa mňa na operadlo a Rocky z druhej strany. Zoe, Cloe a Taiki sedeli na druhej lavičke spolu s Lucasom a Max so Scottom stáli pred nami.
"Sem chodíte každý deň?" spýtala som sa Alexa.
"Áno, vidíš tú veľkú budovu? To je naša škola!" ukázal na koniec parku. Stála tam obrovská budova. Bolo vidieť, že je to škola.
"Zo školy rovno sem a bláznime." Povedala Zoe a my sme sa zasmiali. Lucas sa s nami nesmial, ale čítal knihu a učil sa.
"Ale nie. Ide naša hviezda." Pokrútila očami Cloe. Chodníkom prechádzalo jedno dievča, ktoré na pohľad vyzeralo dosť namyslene. Vedľa nej šli ešte dve a boli rovnako moderne oblečené ako ona. Chodili ako modelky a všetci na ne pozerali. Hlavne chalani. Pozerali na ne akoby to boli bohyne. Až na Maxa, Rockyho, Lucasa, Scotta a Alexa. Pozerali na ne úplne normálne. Na tú najkrajšiu dievčatá pozerali s nenávisťou. Fúkal vietor a rozvial jej krásne hnedé, dlhé vlasy. Chytila si ich, aby jej nešli do tváre a otvorila svoje prenikavé zelené oči. Bola už blízko pri nás a všimla som si ako Alex pozeral na mňa. Nechápala som ho a pozrela som sa na neho tiež.
"Ahoj Alex." Pozdravilo sa to dievča. Pozrela som sa na ňu a svojím krásnym úsmevom pozerala na Alexa.
"Čau, Katie." Povedal otrávene a ani na ňu nepozrel.
"Ou, ahojte. Nevšimla som si vás." Pozdravila sa aj ostatným takým pohŕdavým hlasom.
"Za to teba si všimne každý." Odfrkol jej Max.
"Nepýtam sa ťa na tvoj názor." Povedala otrávene a znova sa žiarivo usmiala na Alexa. Videla som na ňom, že mu to vadilo.
"Ideme práve do kaviarne. Pôjdeš aj ty?" spýtala sa ho a tie dve vedľa nej sa usmievali.
"Nie, ďakujem." Povedal. Katie sa však nedala odbiť a pristúpila k nemu. Keďže sedel na operadle bola mu akurát. Ruky si položila na jeho kolená a žiarivo sa na neho pozerala. Ostatný na ňu pozerali s otvorenými ústami, čo práve robí.
"Ale no tak. Neodmietaj stále." Usmiala sa. Alex sa pozrel na mňa a hľadal pomoc. Ja som mu však nedokázala pomôcť a len som sklopila hlavu. Katie si to všimla a podozrievavo sa na mňa pozrela.
"A ty si kto?" spýtala sa a zamračila sa na mňa.
"To je Maya." Povedal Rocky a ruku si dal okolo môjho krku.
"A to je Taiki." Povedal Max a ukázal na Taiki. Katie sa na ňu ani nepozrela. Pozerala sa nahnevane na mňa a mračila sa.
"Dobre, Katie poď už!!!" Povedala jedna z tých dvoch báb. Katie ustúpila od Alexa a stále na mňa pozerala. Už išli preč a stále sa na mňa pozerala a mračila sa.
"A to bolo čo?" nechápala Taiki a pozrela sa na mňa.
"Videli ste ako na ňu pozerala?" nechápala Cloe.
"Ale prečo?" nechápala som.
"Vieš, Katie je "najkrajšia" baba na škole. A nemá rada konkurenciu." vysvetľoval Lucas a ďalej sa venoval knižke.
"A akú konkurenciu?" spýtala sa Taiki.
"No konkurenciu v kráse." Povedala Zoe.
"Lepšie povedané, myslí si, že ty si krajšia ako je ona." Vyvalila som na nich oči.
"Ja?"
"Ty. A poviem ti pravdu, že si." Usmial sa Rocky. Začervenala som sa a ďalej sme sa rozprávali. Až na Alexa. Smutne sedel.
"Čo ti je?" spýtala som sa ho pošepky.
"Čo?" zbystrel zrak a pozrel na mňa. Naše hlavy boli veľmi blízko a on sa mi pozeral do mojich očí.
"Nič." Šepkal aj on.
"Netváriš sa tak."
"To Katie." Povedal a znova sklopil hlavu.
"Je to tvoja baba?"
"Ale nie. Ja babu nemám. Ale ona ma furt otravuje."
"Veď je pekná. Nechcel by si ju?"
"Nie. Nie je pekná, ale ani o to mi nejde. Ale o to aká je. Vieš v škole keď prechádza chodbami každý sa jej vyhýba. Keď ide, ustúpia z cesty. Ak by to neurobili, naschvál by do nich narazila. Chová sa ako najlepšia baba na svete. A to sa mi nepáči. Vždy keď ju uvidím skrývam sa, lebo za mnou stále chodí. Ostatný chalani by si so mnou radi vymenili miesto, ako aj Scott."
"Ale veď to nie je až také zlé." Milo som sa usmiala. Pozrel sa na mňa a tak zvláštne sa na mňa pozeral až som sa začervenala. Odbáčala som pohľadom, no on sa na mňa stále pozeral. V parku sme boli aspoň dve hodiny. Ja a Taiki sme, ale museli ísť domov, tak nás šli odprevadiť.


:D

6.kapitolka

5. května 2010 v 20:14
Oni boli v bare Fantázia a popíjali.
"A čo tu?" nechápal Nick a odpil si s piva.
"Neviem. A čo doma?" povedal Lolo znudene a pil tiež. Zeek sa celý čas pozeral na dvere a čakal Amy. Joe sedel znova pri okne a pozeral na oblohu. Bol až taký zaslepený Keisy, že nevedel normálne myslieť.
"Joe" Poď sem." skričal Zeek, Joe sa na neho pozrela a pri pulte som stála ja a Amy. Amy pobozkala Zeeka načo Nick a Lolo otvárali ústa a ja som si sadla na stoličku a len na nich pozerala. Joe na mňa pozeral, ale ja som nemala odvahu sa na neho pozrieť.
"Keisy čo si tak ticho?" spýtal sa ma Lolo a objal ma. Stolička bola vysoká takže keď stál bola som mu po krk. Lolo a ja sme dobrý kamaráti a mám ho veľmi rada, ale len ako kamaráta.
"A čo mám hovoriť?" spýtala som sa s úsmevom.
"Ja neviem, ale ticho byť určite nie." smial sa Nick. Joe zatiaľ pristúpil k nám. Hneď sa na mňa pozrel a naše oči sa stretli ako po dlhom čase.
"A čo vy dve tu robíte?" vyzvedal Lolo.
"Pohádali sme sa s Denny a Daizy!" povedala naštvane Amy.
"Prečo?" spýtal sa Nick a on aj Lolo pozorne počúvali. Pozrela som sa na Amy a očami naznačila nech je ticho.
"Zakázali Keisy mať chalana. Tak som na ne vyletela." smutne som sklopila hlavu a oni na mňa s otvorenými ústami zízali. Teraz som sa cítila tak trápne ako ešte nikdy.
"Prečo ti to zakázali?" spýtal sa ma Zeek, ale ja som mlčala.
"No lebo bola..." začala Amy, ale ja som sa postavila a zakryla jej ústa.
"Ty nebudeš ticho?" povedala som prísne.
"Čo robíš? Pusti ju, my to chceme počuť!" naliehal Lolo a snažil sa odkryť mi ruku.
"Prestaň Lolo!!!" skričala som.
"Tak dosť!!" zvrieskol Zeek a odtrhol nás od seba.
"Čo je Keisy? Prečo nechceš aby sme to počuli?"
"Lebo to nie je vaša starosť." odfrkla som mu.
"Keisy!!" prekvapil sa Lolo. Smutne som sklopila hlavu.
"Tak ju nechajte! Keď nám neverí!" urazil sa Nick a odišiel. Lolo šiel tiež.
"Toto si chcela Keisy?" pozrel na mňa Zeek a zobral Amy sa nimi. Sadla som si na stoličku a položila hlavu na pult. Joe tam stál a pozeral na mňa. Odhodlal sa však a sadol si ku mne. Nič nehovoril, len na mňa pozeral. Zdvihla som hlavu a tiež som sa na neho pozrela. Mal také nádherné hnedé oči aké som nikdy nevidela. Smutne som na neho hľadela a čakala čo povie, ale bol ticho.
"Ty sa neurazíš ako oni?"
"Mal by som sa?" mlčala som.
"Prečo ti to zakázali?"
"Ale myslia si, že keď budem mať chalana nebudem mať na kapelu čas. Im ide len o kapelu o nič iné nie!"
"Ale to by si im nemala dovoliť!"
"A čo im mám povedať? Ja nemám takú odvahu ako Amy. Ona sa im postaví, ale ja nie. Minule som to spravila a vrieskali na mňa ako o život. Tak radšej robím to čo kážu a nesťažujem si."
"Ale potom nie si šťastná!"
"A kedy som ja bola? Tebe sa to povie, vám je všetko jedno!"
"Už som ti povedal, že nie je." spomenula som si.
"Ale povedal to je iné ako urobiť!"
"A čo mám spraviť aby si uverila?" usmial sa
"Nič, ja nič nechcem."
"Len?"
"Len, nič" vyhŕkla mi slza. Prisunul si stoličku ku mne takže bol pri mne blízko a objal ma.
"Neboj sa ich a povedz si svoj názor, lebo inak by si to nebola ty Keisy!!"
"A kto potom som?" pozrel sa mi do očí.
"Super baba!" neverila som vlastným ušiam. Joe ma má naozaj rád. Neverila som, že áno, ale toto všetkému dosvedčuje. A keď si predstavím aj to, že ma chcel pobozkať, tak to do seba zapadá. Pomaly sa ku mne približoval, ale už nás nikto nevyrušil a naše pery sa stretli. Jeho krásne pery sa stretli s tými mojimi a bolo to niečo neuveriteľné. Ruky som si omotala okolo jeho krku a on svoje okolo môjho pása. No jednoducho krása. Nikdy som nezažila niečo také a je to nádherné.
"No konečne!" tešila sa Amy a chalani len otvárali ústa a pozerali na nás.
"To má byť čo?" hneval sa Lolo.
"Čo je Lolo? Nie si rád?" tešili sa aj Nick a Zeek.
"No nie, lebo mi je ako sestra a toto naozaj bratia nemajú radi." hneval sa, ale viac.
"No tak Lolo. Správny brat by to len dovolil nie? Nie sú zlatý?" utešovala ho Amy. Lolo sa na nás znova pozrel a musel sa usmiať tiež.
Takáto šťastná som snáď ešte nebola. No moje šťastie pominulo, pretože do baru vstúpili Denny a Daizy. Prišli k nám a vražedne sa na Amy pozreli.
"Kde je?"
"Kto?" odfrkol jej Lolo.
"Teba sa kto pýta?" odfrkla späť Denny.
"Pýtame sa kde je Keisy." pridala sa aj Daizy. Nemuseli sa však pýtať dva razy. Pozreli sa na pult a keď videli kto pri ňom je hrozne sa naštvali. Urobili krok, že pôjdu za nami, no Amy sa pred ne postavila.
"Nech vás to ani nenapadne." naštvane na ne pozrela.
"Uhni z cesty!!!" skríkla Denny. Nick, Zeek a Lolo sa pred ne postavili tiež.
"Ak tam pôjdeme tak uvidíte!" vyhrážal sa Lolo.
"Zakáž mi!" povedala Daizy.
"Tak to nechci!" nedal sa Lolo.
"Vy dve tam nepôjdete. Sú spolu zlatí a vy by ste to len skazili!" prosila Amy.
"Práve o to nám ide." povedala Denny. Začali sa tam hádať a to sme už nemohli ani my dvaja dopustiť. Postavila som sa a šla k nim. Joe ma však chytil za ruku a tým zastavil.


pokracko nabuduce :D:D:D hhee

Super

5. května 2010 v 19:41 ObRaZkY
fztz

Diplomek pre Mayumi

2. května 2010 v 22:31 | Hinatka |  CeS Byt mOjE SB??
hj


Dik za spriatelenie... =)


Hinatka