4.kapitolka

4. dubna 2010 v 12:33
"Ja neviem, ale tu sme ich niekde stratili." povedal ten druhý a pristúpil k automatu až sa zachvel záves. Zavrela som oči a dúfala som, že záves neodkryje.
"Tam sú!!!" skričal niekto a všetci zmizli. Vzdychla som si.
"Musíme ísť!!" pošepkal Joe a ja som len prikývla. Vykukli sme z automatu a keď sme nikde nikoho nevideli utekali sme preč. Bolo už neskoro večer, tak sme sa ulicami chvíľu prechádzali.
"Zvláštny deň nie?" spýtala som sa prvá, lebo to ticho bolo hrozné.
"Á-áno to hej!!" koktal a ani sa na mňa nepozrel.
"Deje sa niečo?"
"Nie, nič. Ale ja už budem musieť ísť. Stretneme sa neskôr. Ahoj." povedal a rýchlim krokom odchádzal preč.
"Joe!!" skričala som na neho, ale už sa netočil a šiel ďalej. Založila som rukami a nechápavo sa na neho pozerala. Vedela som, že už nepríde tak som sa aj ja pobrala domov. Už som bola pred dverami a rozmýšľala som či vojdem alebo nie. Zhlboka som sa nadýchla a predsa som vošla. Vo vnútri som videla svetlo, ale nestihla som si to všetko prezrieť. Ďalej som už videla len blonďavé vlasy Daizy.
"Kde si bola? Báli sme sa o teba!!" hnevala sa na mňa a to už dorazila aj Denny.
"Môžeš nám vysvetliť kde si bola? Hľadali sme ťa po celom meste a ty nikde!!"
"Prepáčte bola som v obchode lebo nás prenasledovali fanúšikovi a aj novinári." pokrútila som očami.
"Nás??" nechápala Denny
"A fakt. S kým si bola?" iba som na ne civela a nič nevravela.
"Keisy? S kým si bola?" naliehala Daizy.
"S Joeom." povedala som nevinne a oni sa na mňa vražedne pozerali.
"To nemyslíš vážne." naštvala sa Daizy.
"S Joeom?"
"Áno, ja viem je to neobvyklé, ale zjavil sa v parku s čista-jasna a potom sme spolu utekali. Nič sa nestalo naozaj."
"Fakt nič?"
"Nič. A aj keby čo by sa stalo?"
"No to, že ich nemáme radi." vysvetlila Denny.
"Ale za to, že ich nemáte radi vy nemusím aj ja." hnevala som sa už aj ja.
"Keisy, pre tlač a noviny by to bolo hrozné. Nemôžeme chodiť s niekým na koho hádžeme všetku špinu."povedala Daizy.
"Prečo by sme nemohli?" skričala som na ne naštvane.
"No lebo. Zakazujeme ti sa s ním vídať. A ani sa s ním dať dokopy." skričala na mňa Denny a Daizy prikyvovala.
"Neriaďte mi život!!!" skričala som a naštvane vybehla z domu. Bežala po uliciach a plakala. Čo si myslia, že sú mi čo? Nie sú moji rodičia. Mám 19 a môžem si robiť čo chcem. Keď mám niekoho rada tak ho mám rada a nikto na tom nič nezmení. Aj keď ja neviem či mám Joea rada. Čo budem len robiť? Od toho premýšľania som sa zastavila pred jedným barom. Volá sa bar Fantázia. Tak som vošla, že sa napijem. No to čom som videla ma vôbec nepotešilo, ale aj hej.
"Prečo piješ?"
"Lebo." skríkla Amy na Zeeka. Opíja sa a to všetko kvôli tej hádke.
"No tak daj to sem!!!" povedal a vzal jej drink. Snažila sa ho zobrať späť, ale nenechal sa. Bol to dlhý súboj, ale nakoniec padla Amy na stôl a začala plakať.
"Neplač!!" chytil ju, no ona jeho ruku odtiahla a pozrela na Zeeka s uplakanými očami.
"Prečo Zeek?? Hrali sme jasnú hru a vy ste to takto vzdali? Prečo?"
"Kto povedal, že sme to vzdali?!"
"Tak prečo ste zrušili koncert?"
"No to je zložité."
"To hádam zvládnem."
"No ak by sme to spravili, tak by som sa ti potom nemohol pozrieť do očí!!!" povedal vážne a Amy na neho vypúlila oči. Ja som to počula tiež a neverila som tomu čo počujem.
"Čo??" nechápala.
"To je to, že ťa mám rád Amy. Viac ako kamarátku.!!!" nebolo viac slova. Trhol sa a pobozkal ju. Ju to prekvapilo, ale neodtrhla sa. Hľadela som na nich a otvárala ústa. Nemohla som tomu uveriť. Tak oni mi zakazujú aby som s niekým chodila a ona robí to samé? Naštvane som sa postavila a šla k ich stolu. Práve sa objímali.
"Aj ja ťa mám rada." keď som to počula povedať Amy, nemala som to srdce aby som im to prekazila. Sklopila som hlavu a pomaly šla k dverám. Keď som pri nich stála obzrela som sa na nich a normálne som im závidela. Amy je taká, že keby jej to Denny a Daizy zakázali opustila by aj kapelu len aby mohla byť so Zeekom. Proste má odvahu, ktorá mne chýba. Nevedela by som sa im postaviť. A to je moja nevýhoda.
Kráčala som ulicami a rozmýšľala. Myslela som na Amy a Zeeka, aký sú spolu pekný. Spomínala som na ten okamžik kedy ju pobozkal. V tom som si spomenula na automat. Ako sa ma Joe pokúšal pobozkať, ale nemohol lebo nás vyrušili. V ten moment som niečo pocítila, ale neviem čo to bolo. Nad touto otázkou som sa zastavila pred domom. Zhlboka som sa nadýchla a vošla do dverí. Denny a Daizy práve pozerali televízor. Bez slova som okolo nich prešla a zabuchla za sebou dvere. Počula som šepot, ale nevšímala som si ho a radšej som si šla ľahnúť.


pokracko nabuduce :D:D:D.....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama