4.kapitola

11. dubna 2010 v 20:52 |  Dievcata z klastora
Taaaak vikend je za nami a my tu mame znova skoluuu :D tesite sa? ja aj hej aj ne :D ale taaak co uz piseme z matiki a angliki a ja nic nwm hehe :D nece sa mi ucit :D:D:D:.... :D



"Fíha, tí sú ale zábavní nie?" spýtala sa Taiki, keď sme šli už dovnútra.
"To hej. Teším sa na zajtra."
"Čo bude zajtra?" spýtal sa nečakane kňaz, ktorý sa za nami ocitol.
"Na to, že pôjdeme znova von." Potešila som sa.
"Ako viete, že pôjdete?" zastavili sme sa a s prekvapením sme sa na neho pozreli.
"Nemôžeme?" spýtala som sa ho.
"To som nepovedal." Uškeril sa.
"Tak môžeme?"
"Ani to som nepovedal." Zasmial sa, no my sme sa tvárili vážne.
"Tak už povedzte." Skričali sme na neho pretože bol ticho.
"Hm.....dobre, ale nevyvádzajte." Usmial sa a my sme ho objali. Potom sme s behom vošli do kláštora a utekali do našej izby.
O siedmej sme mali večeru a o deviatej sme mali ísť spať. Taiki už ležala tuhá v posteli a chrápala. Ja som sedela na parapete pri okne a pozerala som sa na hviezdy. Pri predstave, že znova uvidím Alexa som sa usmiala. Naozaj som nikdy nevidela takého chalana ako je on. Takého milého a krásneho. Od rozmýšľania sa mi už zatvárali oči, tak som si ľahla do postele a zaspala som tiež. Mala som krásne sny ako sa prechádzam po uliciach alebo som v parku. Tieto krásne sny my však skazili nočné mory, ktoré ma rušia každú noc. A to tie ako tmavá postava položila na zem dieťa. Pred kláštor a nechala ho tam.
"Maya?" ozvala sa Taiki. Otvorila som oči a ranné slnečné svetlo mi ožiarilo oči.
"Áno?" pozrela som sa na ňu a aj ona ležala ešte na posteli s otvorenými očami.
"Ja len, myslíš, že náš život sa zmení? Že už nebudeme blázniť, len za týmito múrmi?"
"O čom to hovoríš? Však je nám tu dobre."
"Áno je, ale ja tu nechcem stráviť celý život. Videla si včera tých ľudí? Tie deti? A tých chalanov? Prechádzali sa kade chceli a dokedy chceli. Robili si čo chceli. A my sme sa ledva do mesta dostali." Pozrela smutne na mňa a hlavu si podložila rukou.
"Ale dnes môžeme ísť aj inam."
"A kam? Nepoznáme to tu. Môžeme sa stratiť!"
"Čoho sa bojíš? Kláštor tu pozná každý."
"Ja sa nebojím o seba a ani o to, že sa stratíme. Ale o teba." Smutne sa na mňa pozrela a ja na ňu. Pred tromi rokmi kláštor navštívili jedni chalani. Spriatelili sme sa a boli sme dobrý kamaráti. V tom sa však zmenili. Začali jesť lieky, pichať si injekcie. Boli to drogy. Vždy k nám nosili alkohol a cigarety a núkali aj nám. Ja som si dala raz a potom som sa stala závislá. Avšak Taiki mi včas pomohla a zmenila môj život. Teraz už tieto veci nechcem ani vidieť. S drsňáčky sa stalo tiché, milé a plaché dievča. Jedinej osobe, ktorej naozaj verím je Taiki, lebo mi zachránila život a je mi ako sestra. Navždy som jej vďačná. Odvtedy som uzavretá a nikomu už neukazujem aká som. Bojím sa to ukázať, aby sa zo mňa nestalo to čím byť nechcem.
"To sa nestane!" usmiala som sa.
"Nikdy nevieš. Nepoznáme ich a nevieme čo robia vonku."
"Taiki viem, že nám nič nespravia. Dneska to zistíme dobre? Ak nám s nimi nebude dobre, tak sa prestaneme stretávať. A budeme znova len ty a ja. Dobre?" usmiala som sa a postavila som sa. V tom momente sa postavila aj Taiki a objali sme sa.
"Dobré ráno!" povedala otrávene mníška. Vošla do izby a položila nám tácku s jedlom surovo na stôl. Zavrela za sebou dvere a odišla. Pozreli sme sa na seba a pomykali sme plecami. Najedli sme sa a rozhodli sme sa, že si oblečieme nové oblečenie. Ja som si dala rifľové kraťasy, žlté na ramienka tričko, botasky a náhrdelník. Taiki si dala rifľovú sukňu, modré tričko s výstrihom, botasky a náušnice. Vlasy som si rozpustila, takže som ich mala v polke chrbtu. Taiki si ich hore na hlave zapla sponkou a tiež si ich rozpustila. Boli sme už hotové, tak sme vyšli von z izby. Ako sme kráčali chodbami mníšky na nás pozerali a krútili hlavami. Jedna z nich, tá najstaršia a najotrávenejšia to už nevydržala a zastavila nás.
"Čo to máte na sebe? Že sa nehambíte!" pozreli sme sa na seba a potom znova na ňu.
"Toto je kláštor a nie nejaké stredisko módy." Hnevala sa ešte viac až som sa jej zľakla.
"My vieme. A práve preto ideme von, aby ste pri pohľade na nás nezomreli!" odfrkla jej Taiki a spolu sme vyšli von a nechali sme tam ohromenú mníšku, ktorá od zlosti zelenala.
"To si nemala. Budeme mať problémy."
"A nech. Nie sme tu preto, aby sme robili to čo oni nie?" prikývla som a šli sme spolu na ihrisko kde sme si sadli na zem a rozprávali sa.
Zatiaľ kňaz dostal poriadne sťažnosti od mníšok.
"A videli ste čo mali na sebe?"
"To je nehorázne. Toto je kláštor a nie nejaký obchod." Sťažovali sa jedna cez druhú.
"Dámy, prosím vás. Pochopte, že nie je v mojej moci aby som im zakazoval žiť."
"Ale toto čo robia je neslýchané."
"Urobte s nimi niečo."
"A čo s nimi mám spraviť?" nazlostil sa, postavil sa a pozrel na nás cez okno.
"Pane, vieme, že sú tu od narodenia, ale toto už prekračuje všetky hranice."
"A aké?"
"Napríklad, nechodia na omše, nenosia potrebné oblečenie a ani nezachovávajú kľud a ticho tu v kláštore."
"A toto sa na mníšky nehodí. Nepatria medzi nás." Povedali. Kňaz obišiel stôl a šiel k stene s obrazmi. Pozeral na ne a pritom hovoril.
"Milé sestry, máte mylné názory. Ako dobre viete, ich rodičia ich tu nechali keď boli malé." Pozrel na ne vážne " a mimochodom. Nikde nie je napísané, aby ten kto vošiel do kláštora bol mních alebo mníška. Vy všetky ste sem prišli zo svojej vlastnej vôle. Ale oni dve nie. Nechali ich tu aby sme sa o ne postarali. A vy nerobíte nič iné, len na ne žalujete aké sú hrozné a neschopné. Zapamätajte si, že oni nie sú mníšky a nikdy nimi nebudú. Keď neplnia povinnosti mníšky tak asi preto, lebo nimi nie sú. A na túto tému sa už s vami baviť nebudem." povedal a otvoril im dvere aby odišli. Tak päť mníšok odišlo a kňaz na nimi zatvoril dvere. Kráčali chodbami a zastavili sa pred dverami do kláštora a pozreli na nás na ihrisku.
"Ale tie dve to už preháňajú." Povedala jedna z nich a s nenávisťou na nás pozerali.
"Áno, toto je už vrchol. Ak tu zostanú s kláštora bude bar a nie kostol." Nahnevali sa a odišli. Sedeli sme na tráve a bavili sa. Smiali sme sa. Ležala som na tráve pozerala sa na oblohu.
"Ale to nie je pravda." Bránila sa Taiki.
"Áno je. Pozerala si sa na neho, lebo sa ti páči." Smiala som sa a ona sa začervenala.
"To nie je pravda. Veď ho ani nepoznám."
"Ale spoznáš. Pretože sú už dve a za chvíľu prídu." Usmiala som sa.
"Prestaň. Mne sa nepáči."
"Ale hej. Max a Taiki= veľká láska." Udrela ma do brucha a smiala sa tiež. Po niekoľkých minútach sme sa už nudili.
"Kde sú? Asi neprídu." Sťažovala som sa.
"Neviem. Hneď som tu." Povedala Taiki a išla do kláštora. Chvíľu som tam ležala a pozerala sa hore na nebo. V tom sa nado mnou zjavil Alex.
"Ahoj!" pozdravil sa a usmial. Vystrašene som sa na neho pozerala, ale potom som sa usmiala.
"Ahoj." Podal mi ruku, aby som vstala. Potiahol ma a v rýchlosti som bola hore. Bola som však blízko neho. Pozerala som sa do jeho krásnych zelených očí. Z blízka bol ešte viac krajší.
"Ahoooj." Skričal Rocky a vrhol sa na mňa, aby ma objal. Zatočil so mnou a ja som sa len smiala. Prišli aj Max, Scott a Lucas. Za nimi boli aj dve dievčatá. Boli úplne rovnaké, asi to boli dvojičky.
"A kde je Taiki?" spýtal sa Lucas.
"Šla niekam, ale za chvíľu príde." Usmiala som sa. Ti dve dievčatá prišli bližšie a ja som sa na ne pozrela.
"No toto sú Zoe a Cloe." Povedal Scott.
"Ahoj, rada ťa spoznávam. Ja som Zoe." Povedala tá v červených vlasoch a objala ma.
"A ja Cloe." Povedala tá blondína a objala ma tiež.
"Ty si Maya však?" prikývla som.
"Chalani o tebe dosť hovorili." Usmiala sa Zoe a ja som sa začervenala.
"Ale to nie je pravda." Zahovárali chalani. Zjavila sa tam aj Taiki.
"Ahojte." Pozdravila sa a prišla ku mne.
"Ahoj ty si Taiki však?"
"Áno?" usmiala sa.
"Ja som Zoe a toto je Cloe." Objali ju tiež.
"Vy ste sestry však?"
"Áno." Usmiali sa a začali sa smiať.
"Tak môžeme ísť?" navrhol Rocky.
"Jasné." Povedali sme všetci naraz a vykročili, že pôjdeme preč.
"Mayaaa!!!!" skričal na mňa niekto. Zastavili sme sa a pozreli za seba. Kričala na mňa jedna z mníšok.



pokracko nabuduce :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lily tvoje milované Sbéééénko Lily tvoje milované Sbéééénko | Web | 12. dubna 2010 v 18:46 | Reagovat

moc pěkné už se těším na další:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama