3.kapitola

4. dubna 2010 v 12:27 |  Dievcata z klastora
máme tu dalsiu cast dievcata s klastora :D... dfm ze sa vam bude lubit :D.... cez tieto prazdniny som začala pisat novu poviedku ale ete neni az tak v rozbehu takze ju zatial nezverejnim ale coskoro ano :D a inak ako sa mate? uživate si prazdky??? :D:D:D tesite sa na oblievacku? ja ani welmo ne :D:D:D hehe



"Prestaň!!" hnevala sa viac a dávala si dole tričko.
"Ale no, nie je to až také hrozné." Smiala som sa ďalej. V tom sa však Taiki naštvala a sotila ma do fontány. Všetci sa na nás pozerali a smiali sa. Voda mi bola po pás a bola som už úplne mokrá. Mokré vlasy, mokré oblečenie. Všetko.
"A teraz sa smej!" vysmievala sa mi Taiki a sušila sa.
"A budem!" povedala som a smiala som sa ďalej.
"Nato, že si vo fontáne máš dobrú náladu!" Pred nami stáli asi piati chalani a smiali sa.
"A čo mám plakať?" odpovedala som a založila som rukami.
"Nie, ale mala by si vyjsť, lebo ti ešte niekto vynadá!" povedal jeden z nich.
"A nech. Netrápi ma!" povedala som a pomaly vyliezla. Kvapkalo zo mňa a bola som celkom mokrá. Prehla som sa a z vlasov som si vyžmýkala vodu. Potom som si ich dala späť a pokrútila nimi. Tí chalani na mňa civeli akoby ešte nikdy nevideli mokré dievča. Taiki bola už celkom suchá, no ja som bola stále mokrá.
"Si ešte mokrá?" smiala sa už aj ona.
"Neštvi ma, lebo tam padneš aj ty." Vyhrážala som sa jej a dala som si dole mikinu. V tom som sa pozrela na tých chalanov.
"To sme také zaujímavé, že sa na nás pozeráte?" spýtala som sa s úsmevom.
"Aj hej." Povedal jeden z nich a usmial sa na mňa.
"No dobre. Poď už musíme ísť!" povedala Taiki. Zobrala tašky a išla preč. Pomykala som plecami a vykročila tiež.
"Počkaj." Zastavili ma tí chalani.
"Kam idete?" spýtal sa jeden z nich.
"Domov." Usmiala som sa.
"A to je kde?"
"V kláštore."
"Vy ste mníšky?"
"Ale nie. Tam nás naši rodičia nechali. Teraz tam bývame. No budem musieť ísť. Ahojte." A vydala som sa ďalej.
"A ako sa voláte?" skričal jeden z nich. Zastavila som sa a pozrela na nich.
"Ona je Taiki a ja som Maya." Skríkla som späť a utekala som za Taiki. Jeden z tých chalanov, ktorý na mňa kričal tam stále stál a usmieval sa.
"Tak kláštor." Podišiel k nemu jeden z chalanov.
"Pôjdeme ich navštíviť?" pridal sa druhý.
"A načo?"
"Neviem, boli zábavné." Prikývol a išli svojou cestou.
"Taiki počkaj!" kričala som a ona sa zastavila.
"Prečo nečakáš?"
"Takto si ma nikdy nestrápnila. Ďakujem!"
"Ale veď je to len voda. Nič viac!" usmiala som sa a ona sa musela tiež. Spolu sme šli zasa do kláštora. Brána sa otvorila a pred ňou stál kňaz s mníškou.
"Tak? Ako bolo?" spýtal sa s úsmevom a bolo mu jedno, že meškáme.
"Čo ste robili?" hnevala sa mníška.
"Padla som do fontány." Zasmiala som sa a kňaz a Taiki tiež. Kývol, aby sme šli dovnútra. Mníšky na nás pozerali a keď nás videli mokré len zalamovali rukami. Vošli sme do kláštora a namierili sme si rovno do našej izby. Prezliekli sme sa do suchého a kňazovi ukázali nové oblečenie. Kúpili sme si krásne moderné trička, nohavice, botasky a bižutériu. Kňazovi sa to veľmi páčilo. Mníške, ale nie. Ona má rada len mníšske oblečenie a iné nie. Ja a Taiki sme si to všetko vyskúšali a zabávali sa.
"Aj zajtra pôjdeme dobre?" navrhla Taiki.
"Dobre." Súhlasila som. Bolo už päť hodín a vonku bolo stále vidno. Tak sme šli na ihrisko a sadli sme si tam.
"Kto boli tí chalani?" spýtala sa ma Taiki po chvíli.
"Prečo ťa to zaujíma?"
"Neviem, ale potom ťa jeden z nich zavolal. Čo chcel?" vyzvedala.
"No ako sa voláme."
"A ty si mu to povedala?"
"Áno. Prečo nie?"
"No dobre. Ale je dobre, že nič viac." Usmiala sa a ja som v hambe trošku sklopila hlavu. Pozrela sa na mňa a trochu sa zamračila.
"Povedala si im ešte niečo?"
"Nie!" povedala som a pozerala som sa inam.
"Maya!!" povedala prísne.
"Len to, že kde bývame." Vražedne sa na mňa pozrela a vrhla sa na mňa.
"Ako si mohla? Teraz sa nám budú smiať, že sme mníšky."
"Ale nie sme." Povedala som trošku zachrípnuto, pretože mi chytila krk.
"No veď to. A oni si budú myslieť pravý opak."
"Ale Taiki prečo ti na tom tak záleží?" povedala som a hneď ma pustila.
"Nezáleží. Len ma mrzí, že sme niekoho stretli a povieme, že sme sa narodili v kláštore." Povedala smutne. Priplazila som sa k nej a objala som ju.
"No tak. Možno ich už nestretneme."
"To pevne dúfam." To však nemala hovoriť. V tom sa pri múre ocitli tí chalani s popoludnia. Boli tam všetci piati. Civeli sme na nich a oni si nás všimli tiež. Prišli ku stene a opreli sa o ňu. Pozreli sme sa na seba s Taiki a postavili sme sa, že pôjdeme za nimi. Prišli sme k nim.
"Čo vy tu?" spýtala sa ich Taiki.
"Prišli sme pozrieť, kde to vlastne bývate!" povedal jeden z nich. Ja a Taiki sme sa pozreli otrávene na kláštor.
"Nič moc," povedala som.
"Takže vy ste Taiki a Maya." Prikývli sme.
"A my hlúpi sme sa nepredstavili. Ja som Max." Povedal chalan s hnedými očami a vlasmi.
"Ja som Lucas." Bol to chlapec s hnedými očami a vlasmi. Tento však vyzeral, že sa rád učí.
"Scott." Tento chalan mal bledé vlasy a hnedé oči. Vyzeral milo, ale aj nejako uzavreto.
"Rocky, teší ma." Chlapec s tmavými vlasmi a modrými očami. Na tohto som sa trochu zamračila, ale hneď som sa odmračila. Vyzeral skôr na drsňáka.
"A ja som Alex." Pozrel na mňa ten najkrajší. Mal čierne vlasy, zelené oči. Nikdy som ešte nevidela takého krásneho chalan ako je on. Civela som na jeho nádherný úsmev a na jeho krásnu tvár.
"Teší nás!" povedala Taiki a drgla do mňa, aby som sa prebrala.
"Tu ste sa narodili?" spýtal sa Max. Sklopili sme hlavy k zemi.
"Nebojte sa. Nebudeme sa smiať. Ale chceli by sme vedieť ako to s vami je!" povedal milo Rocky.
"A prečo? Veď nás nepoznáte." Povedala som.
"No ale chceli by sme." Povedal Scott.
"A prečo?" nechápala Taiki.
"Nevypytujte sa a hovorte." Zasmial sa Alex a sadol si na múr vedľa mňa. Pozrela som sa na Taiki a ona prikývla.
"Keď sme boli malé, naši rodičia nás položili pred dvere kláštora," začala hovoriť "kňaz nám povedal, že nemali nás ako uživiť a že tu nám bude lepšie."
"A je?" spýtal sa Lucas.
"Ani nie." Povedala som.
"A prečo nie?" nechápal Max.
"Tak ty skús nosiť mníšske oblečenie, chodiť každý deň na omše." Pokrútila Taiki očami.
"Ale nie je to až také zlé." Uškrnul sa Lucas.
"A prečo sme vás zatiaľ nikde nevideli?" spýtal sa Rocky.
"Pretože sme dodnes nevyšli s kláštora." Povedala som a oni na nás s prekvapením civeli.
"Čože?? Toto je týranie." Povedal vážne Alex a my sme sa začali smiať. Po chvíli sa pridali aj oni. Začali sme sa rozprávať a vtipkovať. Boli to naozaj zábavný chalani. Vždy mali o čom hovoriť a nikdy nebolo ticho. Takto sme sa rozprávali aspoň hodinu, no potom sme už museli ísť. Alex sa na mňa celý čas pozeral a ja som sa len červenala a neodvážila sa na neho pozrieť. Zoskočil z múra a dal si ruky so vreciek na nohaviciach.
"Stretneme sa aj zajtra?" navrhol a ostatný prikyvovali.
"Jasné." Usmiala sa Taiki.
"Super, prídeme po vás o druhej. Zatiaľ sa majte." Povedal Scott a už všetci odpochodovali preč. Alex tam zostal ako posledný a žiarivo sa na mňa usmial. Opätovala som mu úsmev a už šiel aj on preč.




Pokracko nabuduce :D:D:D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama