2.kapitola

1. dubna 2010 v 12:00 | Hinatka |  Dievcata z klastora
Mame tu druhu kapitola Dievcata s klastora :D dfm ze sa vam bude pacit :D



"Nie! Nie sme malé deti, aby sa tak ku nám správali. Už toho mám dosť. Maya ja chcem aj dýchať."
"Ale veď dýchaš!" pozrela som sa na ňu a ona na mňa.
"Nie. Povedz mi čo robíme celý deň? Ráno vstaneme, najeme sa a bláznime. Poobede sa nejeme a potom znova bláznime. Večer sa nejeme a bláznime a v noci spíme. Takto to ide každý deň. 16 rokov sme sa tú hrávali. Poznáme tu každý kúsok. Už tu nemáme ani čo pozerať. Všetko už poznáme. A ja chcem poznať aj niečo iné ako sú mníšky a kostol." Povedala smutne.
"Ja viem. Aj ja chcem odísť. Chcem vidieť mesto, obchody, oblečenie a iné veci. Chcem poznať decká, ktoré sú za týmito múrmi. Chcem vidieť aj niečo iné ako sú stromy, mníšky a steny."
"Moje slová."
"Ale čo urobíme? Kňaz nám nedovolí ísť preč."
"Ale čo by nie!" povedal hlas za nami. Obzreli sme sa a videli sme ako pri nás stojí kňaz.
"Ako nie?" zopakovala Taiki.
"Dovolím vám ísť von." S nadšením sme sa prudko postavili a natešene na neho pozreli.
"To naozaj?" tešila som sa.
"Áno. Ale len na dve hodiny. Nič viac odo mňa nechcite. Dobre?" pozrela som sa na Taiki a spolu sme sa vrhli na kňaza a objímali ho.
"Ďakujeme." Povedali sme naraz a hneď zišli z domu von. Bežali sme do našej izby sa prezliecť. Utekali sme cez trávnik a videli sme ako po nás mníšky zlostne zazerajú. Bolo nám to jedno. Konečne sme mohli vidieť aj niečo iné ako sú ich ksichty. Vbehli sme do našej izby a obliekli sa do toho najkrajšieho čo máme. Neboli sme modelky a nemali sme ani také oblečenie. Keď sme sa spolu pozerali do zrkadla, vyzerali sme hrozne.
"No super. Takto nejdem!" povedala som a sadla na posteľ.
"To je neuveriteľné. Konečne môžeme ísť von a nemáme si čo zobrať na seba."
"Nejaký problém?" spýtal sa usmiaty kňaz.
"Áno, nemáme si čo na seba zobrať."
"Tak si choďte niečo kúpiť." Navrhol, no my sme sa nepotešili.
"Ale my nemáme peniaze." Povedala som smutne. On sa len usmial a vybral z vrecka peniaze. Civeli sme na ne, akoby sme nikdy peniaze nevideli. Bolo ich veľmi veľa.
"Rozhodol som sa vám dávať vreckové. Je pravda, že vám takíto život nevyhovuje. Tak urobím všetko preto aby s to zmenilo!" povedal s úsmevom a položil peniaze na stôl. Potom sa otočil a odišiel.
"Ďakujeme!!" skričali sme a hneď sme ich vzali.
"Maya počkaj. Nemali by sme to zobrať všetko!"
"Prečo?" nechápala som.
"No mali by sme si odložiť a potom nám zostane." Usmiala sa a ja som sa musela tiež. Vzali sme si len polovicu a hneď sme vyšli von. Išli sme chodníkom až ku bráne. Zastali sme pred ňou a zhlboka sa nadýchli. Chytili sme sa za ruky a otvorili ju. Keď sme ju otvorili široko sme sa usmiali. Vonku boli cesty, domy a mesto. Všade boli obchody a ľudia normálne oblečený. Usmiali sme sa a kráčali chodníkom do mesta. Cestou sme všetko dôkladne pozerali. Na cestách chodilo veľa áut, autobusov. Na chodníkoch zas veľa ľudí. Mali na sebe oblečené pestré farby, nádherne skombinované. Za niekoľko minút sme konečne dorazili do mesta a to čo sme videli nás veľmi ohúrilo. V strede mesta bola nádherná, veľká fontána. Bolo to veľké námestie. Nemohli sme sa ani poriadne na fontánu pozrieť, pretože okolo nej bolo toľko veľa ľudí, že sme ledva niečo videli. Na krajoch námestia boli obchody s oblečením, jedlom alebo bižutériou. Usmiali sme sa na seba a začali sme obzerať výklady. Sem tam sa nám nejaké oblečenie zapáčilo, tak sme vošli do obchodu a kúpili si niečo na seba. Takto sme strávili 2 hodiny. Celé unavené sme si sadli na obrubník pri fontánu a osviežili sa vodou.
"Dnes je super. Nikdy som nevedela, že je to tu také skvelé!" chválila Taiki.
"Ani ja. Budeme sa chodiť prechádzať často?" navrhla som.
"Často? Vždy, prejdeme celé mesto:" začali sme sa strašne smiať. Rozprávali sme sa ešte dlho. V tom sa však fontána zapla a ošpliechala nás. Boli sme celkom mokré.
"Čo to má byť?" hnevala sa Taiki. Bola celkom mokrá a aj ja. Ona sa síce hnevala, no ja som sa strašne začala smiať. Všetci okoloidúci sa na nás usmievali a ja som sa na Taiki smiala s celého hrdla.


pokracko nabuduce :D
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ronnie Ronnie | Web | 1. dubna 2010 v 17:37 | Reagovat

na ich mieste by som spravila to isté, mne by to tiež liezlo na nervy!! :D napíš rýchlo ďalší dielik, nech viem ako to bude pokračovať :)

2 Lily tvoje milované Sbéééénko Lily tvoje milované Sbéééénko | Web | 1. dubna 2010 v 19:41 | Reagovat

Moc hezké, stejně jako první díl:-) Na pokráčko se těším:)

3 funny-girl-clothes (Lowes SB) funny-girl-clothes (Lowes SB) | Web | 2. dubna 2010 v 11:28 | Reagovat

krásny díl moc se teším na pokráčko :)

4 Hyumi Nikarashi Hyumi Nikarashi | E-mail | Web | 2. dubna 2010 v 16:13 | Reagovat

to je supeeer kraaasne :-)

5 Masíí Masíí | Web | 3. dubna 2010 v 12:55 | Reagovat

kawai!! a ten dess ůůžuuuva .. hezu

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama